BRUSEL/AMSTERDAM/LONDÝN - Dvaja dobrovoľníci ochutnali dnes pred novinármi v Londýne hamburger z mäsa, vyrobeného v laboratórnych podmienkach zo svalových kmeňových buniek žijúcej kravy. Vážil 142 gramov a jeho výroba stála 250 tisíc eur, uviedol holandský spravodajský server DutchNews.nl.
Rakúsky odborník na výživu Hanni Rützler, jeden z dobrovoľníkov, podľa agentúry AP povedal, že hamburger chutil "takmer ako mäso", ale nebol taký šťavnatý.
Podobne sa vyjadril druhý dobrovoľník, americký novinár Josh Schonwald. "Labburger", teda hamburger z laboratória, neobsahoval tuk, čo podľa bolo Schonwalda tiež mínus, ale keď doň zahryzol, malo to blízko k bežnému hamburgeru.
Rützler i Schonwald ochutnávali novinku bez príloh, aby sa mohli sústrediť na chuť mäsa. Vedúcim výskumného tímu na Maastrichtskej univerzite bol doktor Mark Post. Sám išiel príkladom a ochutnal výrobok, ktorý sa pod jeho dohľadom zrodil v Petriho miske. Tímu profesora Posta trvalo vyše šesť týždňov, kým sa mu po odobratí svalových buniek podarilo v laboratórnych podmienkach vypestovať okolo 20.000 malých "plátkov" umelého mäsa. Stlačením všetkých vlákien dohromady vznikla zmes pre hamburger.
"Labburger", ako médiá nazvali syntetický hamburger, vedci dotvorili dodaním strúhanky, soli, vaječného prášku a trochy šafranu pre správnu farbu.
"Náš hamburger bol vyrobený zo svalových buniek odobratých z kravy. Nič sme nemenili. Aby mal úspech, hamburger musí mať rovnaký vzhľad, rovnakú konzistenciu a dúfajme, že aj rovnakú chuť ako ten skutočný," povedal Post pred ochutnávkou. Podľa jeho slov bunky "pracujú", čiže rastú samé od seba, pričom jeho tím im len vytvoril vhodné podmienky na vývoj.
Profesor Post je presvedčený, že táto skúsenosť bude dôležitá pre výrobu mäsa v laboratórnych podmienkach, čo pomôže riešiť jeden z hlavných problémov ľudstva - výrobu potravín bez škôd na životnom prostredí.
Päťročný výskum na Maastrichtskej univerzite financoval spoluzakladateľ spoločnosti Google Sergey Brin. Profesor Post odhaduje, že bude trvať desať až 20 rokov, kým umelo vyrobené mäso príde na trh. Zatiaľ tomu bránia vysoké náklady, výroba v malom objeme a aj určité obavy a opatrnosť spotrebiteľov.
Informáciu o zrode umelého hamburgeru privítali ochrancovia zvierat, medzi nimi aj jedna z najznámejších svetových organizácií Ľudia pre etické zaobchádzanie so zvieratami (PETA). Ochrancom zvierat aj vegetariánom sa páči myšlienka, že ani jedno zviera nebolo zabité a ani jedno teľa neodobrali jeho matke.
Profesor Post pre médiá uviedol, že ide o výzvu pre budúcnosť, lebo ak v súčasnosti je okolo 30 percent zemského povrchu určeného na pasienky pre zvieratá, v budúcnosti, keď sa predpokladá nárast ľudskej populácie na 9,5 miliardy obyvateľov, to už nebude stačiť. Pasienky sa budú rozširovať na úkor ornej pôdy a iných potravín a nárast počtu čried povedie k vyšším emisiám metánu, ktoré prispievajú k skleníkovému efektu.
Výrobcovia prvého umelého hamburgeru tvrdia, že príprava mäsa, ktorá sa stane výzvou pre budúce desaťročia, by viedla k zníženiu využívania pôdy a vody o 90 percent a zároveň by znížila celkovú spotrebu energie až o 70 percent.
