HENNINGSDORF/PRAHA - Nacistický vojnový zločinec Erich Priebke bol jedným zo strojcov brutálneho masakru civilistov v Ardeatinských jaskyniach neďaleko Ríma 24. marca 1944, kde nacisti povraždili 335 civilných rukojemníkov, z toho 75 Židov, odvetou za partizánsky útok proti jednotke SS. Po vojne utiekol do Južnej Ameriky, kde žil v pokoji 50 rokov. Spravodlivosť Priebkeho, ktorý o masakri v jaskyniach hovoril ako o "maličkosti", ale napriek tomu dohnala. V marci 1998 poslal rímsky súd Priebkeho, ktorý sa dnes dožije 100 rokov, na doživotie do väzenia.
Popravu 335 mužov a chlapcov (najmladší mal 15, najstarší 74 rokov) v jaskyniach na okraji Ríma nariadil podplukovník SS Herbert Kappler ako odvetu za bombový atentát talianskych partizánov, ktorý usmrtil 33 nemeckých vojakov pochodujúcich centrom Ríma. Kappler rozhodol, že za každého mŕtveho Nemca zomrie desať Talianov. Priebke priznal, že zastrelil dve z obetí a že v zozname "odškrtával" ďalších Talianov vedených na popravu. Obhajoval sa ale tým, že iba plnil rozkaz.
"Ardeatinské jaskyne boli pre Židov strašné, pre mňa to však bola maličkosť, ktorá sa stratila vo všetkom ďalšom - bombardovaní, Drážďanoch, Hirošime, mojich mŕtvych, prehratej vojne," povedal k tomu neskôr Priebke, ktorý vraj len plnil svoje povinnosti. "Bol som vojak a nikdy som si nemyslel, že to bol zločin."
Ako sa vlastne verejnosť dozvedela o Priebkem, ktorý si žil dlhé desaťročia spokojne a nepozorovane v Argentíne? Dá sa povedať, že sa prezradil sám. Prvou stopou bola kniha francúzskeho spisovateľa argentínskeho pôvodu Estebana Bucha Malířa z argentínskeho Švajčiarska z roku 1991. Tou sa v roku 1994 - pol storočia po masakre - inšpiroval reportér americkej televízie ABC Sam Donaldson, ktorý urobil s Priebkem krátky rozhovor. Vtedy osemdesiatročný nacista priznal svoju účasť na masakre s tým, že údajne len počúval rozkazy.
To ale zdvihlo veľký záujem o jeho kauzu, Priebke bol zatknutý a neskôr koncom roka 1995 vydaný na súd do Talianska. Priebke opakovane vyhlásil, že je nevinný.
Proces s ním sa začal v máji 1996, počas neho sa Priebke priznal, že zastrelil dve z obetí masakru v jaskyniach. V auguste 1996 bol Priebke uznaný vinným, ale s ohľadom na tridsaťročnú premlčaciu lehotu ho súd oslobodil. To vyvolalo obrovskú vlnu rozhorčenia najmä príbuzných obetí z jaskýň. Po odvolaní Priebkeho v júli 1997 odsúdili na 15 rokov väzenia, pričom mu súd odpustil päť rokov trestu kvôli vysokému veku a chatrnému zdraviu. Na doživotie do väzenia ho poslal až odvolací súd v Ríme v marci 1998, spolu s ním bol k rovnakému trestu odsúdený za rovnaký zločin aj bývalý dôstojník SS Karl Hass. A vo februári 1999 bolo Priebkemu zo zdravotných dôvodov povolené odpykať si trest v domácom väzení.
Berlínsky rodák Priebke pracoval po skončení hotelovej školy v berlínskom hoteli Esplanade, neskôr aj v Londýne a Rapalle. Keď sa v roku 1936 vrátil do vlasti, najala ho vďaka jeho jazykovým schopnostiam berlínska polícia ako prekladateľa a tlmočníka. V roku 1941 ho dosadili na nemecké veľvyslanectvo v Ríme, kde sa jeho nadriadeným stal policajný atašé Herbert Kappler, neskorší veliteľ ardeatinského masakru.
Po vojne Priebke utiekol z britského zajateckého tábora vďaka "hnedému biskupovi" Aloisi Hudalovi. Tento rakúsky teológ zachránil po vojne niekoľko nacistických vrahov. Hudal mal ako hlavný predstaviteľ rakúskeho výboru pre utečencov právo vydávať vatikánskej pasy a doklady Červeného kríža. Tým zaisťoval nacistom novú totožnosť. Hlavnou cieľovou krajinou Hitlerových nasledovníkov bola Argentína. Pomoc im ponúkol vtedajší prezident Juan Perón, ktorý mal pre nacistické Nemecko slabosť už dlhšiu dobu.
Hudal pomohol viac ako 10 000 ľudom (niektoré zdroje uvádzajú čísla okolo 50 000). K jeho "klientom" patril okrem iného bývalý veliteľ vyhladzovacích táborov v Sobibore a Treblinke Franz Stangl, "vynálezca" pojazdných plynových komôr Walter Rauff či Priebke. Lovec nacistov Simon Wiesenthal bol presvedčený, že vďaka Hudalovým iniciatívam našiel útočisko v Argentíne tiež strojca holokaustu Adolf Eichmann a v Sýrii jeho blízky spolupracovník Alois Brunner, zodpovedný za transporty desaťtisícov Židov do tovární na smrť.
Priebke žil asi od roku 1949 v argentínskom horskom stredisku Bariloche, kde bol ako blahobytný hoteliér uznávaným príslušníkom tamojšej nemeckej kolónie. Priebke tu dlhé roky pôsobil ako riaditeľ miestnej nemeckej školy aj ako prezident Nemecko-argentínskej kultúrnej asociácie.
Taliansko Priebkeho hľadalo od roku 1946 a prvý proces s aktérmi masakru v jaskyniach sa odohral už v roku 1948. Priebke bol súdený v neprítomnosti.
