RÍM/PRAHA - Iba dva a pol mesiaca pred oslobodením mesta zmasakrovali nacisti pred 70 rokmi, 24. marca 1944, v rímskych Ardeatinských jaskyniach 335 talianskych rukojemníkov, z toho 75 Židov, ako odvetu za partizánsku akciu. "Ardeatinské jaskyne boli pre Židov strašné, pre mňa to však bola maličkosť, ktorá sa stratila vo všetkom ďalšom - bombardovaní, Drážďanoch, Hirošime, prehratej vojne," povedal k tomu neskôr jeden zo strojcov masakry, nacistický veliteľ Erich Priebke, ktorý zomrel vlani ako 100-ročný v rímskom domácom väzení. Vraj len plnil svoje povinnosti: "Bol som vojak a nikdy som si nemyslel, že to bol zločin."
Všetko sa začalo v deň 25. výročia založenia prvej fašistickej organizácie v Taliansku Zväzu spolubojovníkov (Fascio di combattimento) Benitom Mussolinim 23. marca 1944, kedy sa partizáni zo Skupín vlasteneckej akcie (GAP), ktoré vznikli z iniciatívy talianskej komunistickej strany, zhodli na útoku na okupačných nacistických vojakov. Pri výbuchu bomby v smetiarskom vozíku zahynulo 33 nacistov z miestnej policajnej jednotky, ktorá za spevu nemeckých vojnových piesní pochodovala po ulici Rasella.
Partizáni unikli bez nehody, Nemci ale zúrili. Nacistický vodca Adolf Hitler chcel dokonca zničiť celý Rím a za každého mŕtveho nemeckého vojaka zastreliť 50 Talianov. Nakoniec sa vojenský veliteľ Ríma generál Kurt Malzer a veliteľ 14. armády generál Eberhard von Mackensen rozhodli, že za každého zabitého nemeckého policajta zastrelia desať civilistov. Počet osôb bol určený na 330. Zostavením zoznamu ľudí, ktorí mali byť popravení, bol poverený veliteľ rímskeho gestapa Herbert Kappler.
Ako miesto pre popravy vybrali nedávno objavené Ardeatinské jaskyne, zvyšky antických kresťanských katakomb. Masaker sa začal 24. marca 1944 o 16:30 hod. Zviazaní väzni boli po piatich ľuďoch nahnaní do temnej jaskyne, kde ich nacisti za slabého svitu fakieľ strieľali zozadu do hlavy a potom hádzali na hromadu. Vraždenie skončilo až po ôsmej hodine večer, celkom zabili 335 ľudí vo veku 14 až 75 rokov (päť nad rámec 330 bolo zastrelených "keď už tam boli"). Po masakre dve hromady mŕtvych tiel zavalili pieskom a nacisti navyše zamínovali prístupové chodby do jaskýň.
Priebke neskôr priznal, že zastrelil dve z obetí a že v zozname "odškrtával" ďalších Talianov, ktorí boli vedení na popravu. Obhajoval sa ale tým, že iba plnil rozkaz. Rím oslobodili spojenecké vojská 4. júna 1944.
