SANTIAGO DE CHILE - Zajtra, 13. marca 2013, bude slávnostne spustená Atakamská veľká milimetrová/submilimetrová anténna sústava (ALMA), ktorá sa stane najvýkonnejším rádiovým interferometrom sveta.
Prostredníctvom sústavy antén pozoruje žiarenie prichádzajúce z vesmíru na vlnových dĺžkach 0,3 až 9,6 milimetra. Po úplnom dokončení prevýši svojou citlivosťou a rozlíšením všetky existujúce systémy tohto druhu.
Zariadenie bolo vybudované v čilskej púšti Atakama na planine Chajnantor, ktorá leží v nadmorskej výške 5000 metrov nad morom. Toto extrémne suché a vysoko položené miesto bolo zvolené preto, že zemská atmosféra je tu pre rádiové žiarenie na milimetrových a submilimetrových vlnových dĺžkach takmer priehľadná.
ALMA ponúkne pohľad do chladných oblastí vesmíru, ktoré sú opticky neviditeľné, ale v milimetrovej a submilimetrovej časti spektra jasne žiaria. Do tejto časti spektra, stojaceho na pomedzí medzi infračerveným žiarením a rádiovými vlnami, je posunuté žiarenie najvzdialenejších galaxií a rozsiahlych chladných mračien v medzihviezdnom priestore. Hlavným poslaním rádioteleskopu bude štúdium galaxií, ktoré sa tvorili na začiatku vesmíru, a prieskum chemického zloženia hviezd a planét vo fáze ich vzniku.
Základ interferometra ALMA tvorí 54 parabolických antén s priemerom 12 metrov a tucet menších antén s priemerom sedem metrov. Antény je možné po náhornej plošine presúvať na rôzne stanovištia vzdialené 150 metrov až 16 kilometrov, vďaka čomu má ALMA čosi ako "zoom". Z celkového počtu 66 antén už bolo na miesto dodaných 56.
Signály zo všetkých antén putujú do tzv. korelátora. Ide o jednoúčelový superpočítač, ktorý obsahuje vyše 134 miliónov procesorov a dokáže vykonať 17 biliard operácií za sekundu. Korelátor kombinuje a porovnáva signály zo všetkých antén, vďaka čomu ALMA funguje ako jediný obrí ďalekohľad.
Rozlíšenie interferometra ALMA je až desaťnásobne vyššie ako u Hubblovho kozmického ďalekohľadu. Kvôli dosiahnutiu čo najlepších výsledkov pozorovaní musí byť celý systém synchronizovaný s presnosťou na triliontinu (teda milióntinu milióntiny) sekundy. Dĺžka trasy, ktorou zachytený signál putuje od antén do ústredného počítača, musí byť známa s presnosťou zodpovedajúcou priemeru ľudského vlasu. Paraboly antén, ktoré odrážajú prijatý signál, sa nesmú od ideálneho tvaru líšiť o viac než 20 mikrónov, teda o jednu päťdesiatku milimetra.
ALMA je dosiaľ najväčším a tiež najdrahším pozemným astronomickým prístrojom všetkých čias. Náklady na jeho výstavbu sa odhadujú na 1,5 bilióna amerických dolárov. Vznikla v medzinárodnej spolupráci východnej Ázie, Európy, Severnej Ameriky a Čile. Astronómovia z účastníckych krajín spolupracujú vďaka regionálnym centrám ALMA. V Európe je hlavné regionálne centrum v nemeckom Garchingu neďaleko Mníchova, ostatné uzly sa nachádzajú v ďalších európskych krajinách.
Výstavba interferometra ALMA bola slávnostne započatá v novembri 2003. Prvá parabolická anténa do Čile doputovala v apríli 2007. V máji 2009 s pomocou dvoch prepojených antén vykonali test zariadenia. V septembri toho istého roku prvú anténu dopravili na planinu Chajnantor. Prvé obrázky ALMA urobila v októbri 2011, teda v čase, keď disponovala iba tretinou z plánovaných 66 antén.
