LONDÝN - Hrubý, belavý kryštál, ktorý sa vlani našiel vo vraku anglickej vojnovej lode zo 16. storočia, je podľa francúzskych vedcov roky hľadaný bájny slnečný kameň. O tomto osobitnom druhu minerálu sa hovorí, že pomáhal stredovekým moreplavcom pri navigácii, napísala agentúra AP.
Historici sa dlho divili nad tým, že Vikingovia dokázali na svojich objavných plavbách uraziť veľké vzdialenosti po šírom mori. Niektorí začali veriť, že určovali smer plavby pomocou priehľadných vápencových kryštálov, ktorých vlastnosti môžu skúsenému námorníkovi pomáhať ukazovať polohu slnka pri zamračenej oblohe alebo hmle.
Jedna islandská legenda hovorí o tom, že vikingskí moreplavci používali takzvaný slnečný kameň, ale v súvislosti s moreplavbou nebol až doteraz žiadny objavený.
Francúzski vedci teraz s odvolaním sa na svoj výskum oznámili, že kalcitový kameň nájdený na palube lode objavenej pri britskom ostrove Alderney v Lamanšskom prielive, je slnečný kameň. Legenda sa tak podľa všetkého stáva skutočnosťou.
Vikingovia prekonávali na svojich lodiach tisíckilometrové vzdialenosti medzi Islandom a Grónskom a bezpochyby pri jednej zo svojich plavieb okolo roku 1000 objavili aj Severnú Ameriku. Ale ich schopnosť navigovať bez kompasu a vo veľmi nepriaznivých podmienkach - napríklad počas polárnych nocí alebo v snehových fujaviciach - bola doteraz zahalená tajomstvom. Pri absencii viditeľných hviezd bola práve stávka na Slnko zrejme tým najlepším vodidlom pre určenie smeru plavby.
Podľa Guya Roparsa z laboratória pre laserovú fyziku na univerzite vo francúzskom Rennes je slnečným kameňom islandský živec. Ide o druh priehľadného kalcitu, ktorý je relatívne bežný v Škandinávii a dodnes je používaný ako súčasť niektorých optických prístrojov. Islandský živec, ktorý sa formuje kryštalizováním uhličitanu vápenatého, sa ukázal ako dobrý polarizátor, a mohol sa teda stať základným materiálom pre tajomný slnečný kameň Vikingov. Tento nerast môže byť ľahko opracovaný do kosoštvorcového tvaru, ktorý je k polarizácii potrebný.
