NEW YORK/LONDÝN - Podľa vedcov z amerického Národného strediska dát o snehu a ľade (NSIDC) je rozloha ľadu pokrývajúceho Severný ľadový oceán najmenšia od doby, kedy ľudia začali sledovať Arktídu pomocou satelitov. Profesor Peter Wadhams, jeden z popredných svetových expertov, dokonca predpokladá, že do štyroch rokov by mohlo prísť ku "globálnej katastrofe", kedy by ľad úplne zmizol.
16. septembra zaberal ľad plochu 3,41 milióna kilometrov štvorcových, čo je podstatne menej ako v auguste nameraných 4,1 milióna štvorcových kilometrov. Aj to bola pritom rekordná hodnota. Do tohto roku bol za 33 rokov pozorovaní za rekordný považovaný rok 2007, kedy ľad pokrýval 4,17 milióna kilometrov štvorcových. Tohtoročné leto ale rekordné tabuľky razantne zmenilo, hoci teploty boli v polárnej oblasti nižšie ako pred piatimi rokmi.
Tento rok nameraný najnižší stav sa rovná približne polovici strednej hodnoty, ktorú vedci v oblasti merali medzi rokmi 1979 až 2000. "Dlho síce vieme, že sa Zem otepľuje a zmeny sa najskôr a najvýraznejšie prejavujú v Arktíde. Ale sotva bol niekto z nás pripravený na to, ako rýchlo k nim dochádza," vyhlásil riaditeľ NSDIC Mark Serreze.
Ľadu v Arktíde nielen v lete ubúda plošne, ale je tiež tenší. "Veľký úbytok ľadu koncom leta ukazuje, ako je vrstva ľadu tenká," povedal Walt Meier z NSIDC. "Aby sa ľad ďalej topil, aj keď slnko klesá k obzoru a prichádza jeseň, tak musí byť pomerne tenký," dodal.
Klimatické modely z posledných rokov ukazovali, že Arktída by mohla byť v lete bez ľadu pred rokom 2050. Ale teraz zaznamenané topenie ľadu je rýchlejšie, než mnoho týchto modelov predpokladalo, povedala ďalšia klimatologička z NSIDC Julienne Stroeveová.
Peter Wadhams z Cambridskej univerzity zachádza ešte ďalej a hovorí, že ku "globálnej katastrofe", kedy by ľad počas leta zmizol úplne, by mohlo prísť už v rokoch 2015-16. Následky by boli podľa neho hrozné. "Zmena klímy už nie je niečo, čo môžeme urobiť v rozpätí niekoľkých desaťročí, musíme nielen okamžite znížiť emisie CO2, ale musíme aj bezodkladne preskúmať ďalšie možnosti spomalenia globálneho otepľovania, ako sú napríklad rôzne geoinžinierske myšlienky, ktoré boli predložené," uviedol pre britský The Guardian.
Nezabudol však uviesť ani isté pozitíva, ktorými by mohlo byť uľahčenie lodnej dopravy v oblasti, ktorá by zabezpečila lepší prístup k rope a zemnému plynu, čo však určite nevyváži negatíva globálneho otepľovania. Medzi ne patrí aj zdvíhanie hladín oceánov, ktoré ohrozuje desatinu svetovej populácie žijúcej v nízko položených oblastiach. Ohrozené sú karibské ostrovy, Maledivy a ostrovné skupiny ázijského Pacifiku.
Vedci spočítali, že aj keby sa podarilo globálne teploty pri presadení najprísnejších opatrení postupne mierne znížiť, hladina morí by sa do roku 2100 zdvihla o viac ako 14 centimetrov. Naopak ak sa vykonajú len minimálne opatrenia proti globálnemu otepľovaniu, hladina morí by mohla stúpnuť o viac ako 32 centimetrov.
