LONDÝN - Vrstva ozónu v atmosfére nad Arktídou bola tento rok na jar natoľko oslabená, že je možné prvýkrát hovoriť o ozónovej diere podobné tej nad Antarktídou. Uvádza vedecká štúdia v časopise Nature. Podľa vedcov spôsobilo úbytok ozónu nezvyčajne dlhé obdobie, počas ktorého panovali v horných vrstvách arktickej atmosféry veľmi nízke teploty.
Ozónová vrstva, ktorá chráni zemský povrch pred ultrafialovým žiarením, sa nachádza v stratosfére. Keď v tejto vrstve atmosféry panujú chladné teploty, začínajú byť veľmi aktívne zlúčeniny chlóru, uhlíka a fluóru (CFC), ktoré ozón ničia.
V tomto roku síce neboli teploty v stratosfére rekordne nízke, chladné obdobie ale trvalo nezvyčajne dlho od decembra do apríla. Podľa vedcov tak bolo vo výške 20 kilometrov zničených asi 80 percent ozónu.
"Zimy v arktickej stratosfére sú rozdielne - niektoré sú teplejšie, iné chladnejšie. Za posledných niekoľko desaťročí ale počas zím, ktoré sú chladné, začína byť teplota stále nižšia," uviedla Michelle Santeeová z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá sa na štúdii podieľala.
"Vzhľadom k tomuto trendu očakávame, že prídu ďalšie chladnejšie zimy. Keď k tomu dôjde v situácii, že v atmosfére budú vysoké hladiny chlóru, predpokladáme, že budú veľké úbytky ozónu," povedala Santeeová.
Kým ozónová vrstva v Arktíde sa tento rok rekordne zmenšila, v Antarktíde je podľa vedcov situácia dlhodobo stabilný. Ozónová diera sa tu ale objavuje každým rokom. Príčinou je najmä to, že tamojšia stratosféra je zvyčajne chladnejšia ako v oblasti severného pólu.
Zlúčeniny CFC sa do ovzdušia vo veľkej miere dostali v minulom storočí, kedy sa používali v chladiacich zariadeniach, ako v chladničkách a klimatizáciách, alebo ako hnacie médiá v sprejoch. Ich výrobu zakázal Montrealský protokol podpísaný v roku 1989. Vďaka tomuto dokumentu by sa ozónová vrstva mimo polárnej oblasti mala obnoviť medzi rokmi 2030 a 2040. V Antarktíde sa počíta s ozdravením v rozmedzí rokov 2045 až 2060 a v Arktíde možno o dve desaťročia skôr.
