WASHINGTON - Arktída sa za posledných päť rokov dramaticky zmenila k horšiemu. Ľad sa topil takmer rekordným tempom, v regióne ubúdalo bielych plôch a absorboval priveľa slnečného tepla.
Uvádza sa to v novej správe amerického Národného úradu pre výskum oceánov a atmosféry (NOAA). Pre tri z piatich polárnych regiónov vedci stanovili červenú kategóriu znamenajúcu "stop" a dva regióny označili žltou farbou, čiže vyzvali na opatrnosť.
Celkovo nejde o dobré hodnotenie, ale neznamená to, že Arktída je odsúdená na záhubu alebo že nebude v zime zamŕzať, vysvetlila Jackie Richterová-Mengeová, ktorá sa podieľala na tvorbe správy.
Arktída funguje ako chladnička planéty, ochladzuje Zem. Čo sa deje teraz, je podobné tomu, akoby niekto posúval regulátor teploty na príliš vysoké hodnoty. "Neochladzuje tak dobre ako predtým," vysvetlila Richterová-Mengeová.
Prudké zmeny vyvolávajú dva faktory - človekom spôsobené globálne otepľovanie i nedávne lokálne zmeny počasia, súvisiace s dlhodobým trendom otepľovania.
Na správe NOAA pracovalo 121 vedcov z celého sveta. Podľa ich názoru štatistiky poukazujú na to, že k posunu v "zdravotnom stave Arktídy" došlo v roku 2006.
To bolo tesne pred rokom 2007, keď kombinácia poveternostných podmienok a klimatických zmien viedla k rekordnému úbytku ľadu, z čoho sa arktický región nikdy nespamätal. V lete tohto roku sa roztopilo v poradí druhé najväčšie množstvo ľadu..
Správa zvýraznila štatistiky dokumentujúce pokračujúce zmeny v Arktíde. Satelitom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa zistilo, že v Grónsku sa v rokoch 2010-2011 roztopilo 430 miliárd ton ľadu, pričom topenie sa zrýchľuje.
Od roku 2000 sa 39 najväčších ľadovcov v Grónsku zmenšilo o 1375 štvorcových kilometrov - čo zodpovedá územiu veľkému ako 22 plôch s rozlohou newyorského Manhattanu. Posledných päť rokov vedci zaznamenali, že úroveň hrúbky ľadu na mori bola v lete doteraz päťkrát najnižšia. Dva roky po sebe neboli zamrznuté všetky tri hlavné prechody cez Arktídu, čo je nezvyčajné.
Sedem z 19 populácií medveďa ľadového sa početne zmenšilo. Tohtoročný teplotný priemer bol približne o 1,4 stupňa Celzia vyšší, ako bol normál od roku 1980.
Vedcov však znepokojuje ešte väčšmi rekordný úbytok bielych plôch: zvyčajne biela arktická krajina a more tmavnú a namiesto nich sa objavujú tmavé plochy mora a zeme. Biely sneh a ľad odrážajú slnečnú energiu, ale topiaca sa, tmavnúca Arktída absorbuje v lete viac slnečného tepla. Marco Tedesco z newyorskej univerzity City College prirovnal zväčšovanie tmavých plôch bez ľadu k vlaku, ktorý ide dole kopcom nepovolenou rýchlosťou, čo ešte zrýchlilo otepľovanie.
Richterová-Mengeová povedala, že "tmavnutie Arktídy" v dôsledku topiaceho sa ľadu a snehu spôsobuje väčšie oteplenie, a to zasa spôsobuje väčšie topenie ľadu - čo stále znovu opakuje.
Otepľovanie má však aj svojich víťazov. Množstvo fytoplanktónu v Arktickom oceáne sa v porovnaní s uplynulým desaťročím zvýšilo o 20 percent. Pritom fytoplanktón je základom morského potravinového reťazca. Tiež sa lepšie darí niektorým rastlinám, uviedli vedci.
