MAINZ - Analýza sedimentov ukázala, že slávne miesto konania pôvodných olympijských hier na gréckom Peloponéze podľa všetkého ničili opakované obrovské prívalové vlny, ktoré prenikali hlboko do vnútrozemia.
Oznámil to Andreas Vött a jeho tím z Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi so svojím tímom. Dejisko starovekých olympiád a významné miesto Diovho kultu sa podarilo lokalizovať iba pred 250 rokmi. Archeológovia si doposiaľ mysleli, že ho zničilo zemetrasenie v roku 551 n.l., a že dielo skazy o niečo neskôr zavŕšila rozvodnená rieka Kladeos.
Vedci získali nové poznatky o osude Olympie v rámci výskumu dávnych prívalových vĺn cunami, spôsobeným podmorskými zemetraseniami neďaleko pobreží východného Stredomoria počas posledných 11 000 rokov.
Lokalita starogréckych hier v Olympii bola pochovaná pod až osem metrov hrubou vrstvou piesku a iných nánosov. "Zloženie ani hrúbka sedimentov, ktoré nachádzame v Olympii, nezodpovedajú hydraulickému potenciálu rieky Kladeos a geomorfológii údolia. Je vysoko nepravdepodobné, že by to mohol spôsobiť taký potok," povedal Vött.
Podľa neho Olympiu opakovane zasahovali katastrofické záplavy morskou vodou. Mohutné nánosy totiž obsahujú schránky mäkkýšov a ulitníkov a taktiež hojné zvyšky drobných morských mikroorganizmov, ako sú dierkavce. Morfológia sedimentov ukazuje, že do vnútrozemia prenikli vysokou rýchlosťou a teda s vysokou ničivou energiou. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že vlny cunami sa prevalili cez úzky horský hrebeň medzi Olympiou a morom.
Zo sedimentov vyplynulo, že takáto situácia sa v oblasti Olympie počas posledných 7000 rokov zopakovala viackrát. Konečné zničenie a pochovanie Olympie pod nánosmi spôsobila posledná prívalová vlna v 6. storočí n.l.
