TOULOUSE – Kamenné nástroje, ktoré sa našli v subpolárnej oblasti Ruska vo vrstvách starých asi 32.000 rokov, poukazujú na prítomnosť človeka neandertálskeho (Homo neanderthalensis). Výrazne severnejšie od jeho doteraz známeho eurázijského areálu.
V najnovšom čísle prestížneho časopisu Science to oznámil sedemčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Ludovic Slimak z Toulouskej univerzity (Francúzsko). Okrem jeho krajanov boli v tíme vedci z Nórska a Ruska.
Na archeologickej lokalite Byzovaja v západnom podhorí subpolárnej časti Uralu (65. stupeň severnej šírky, na úrovni Islandu) sa našlo 313 artefaktov vyrobených praľuďmi a množstvo zvieracích kostí, prevažne mamutích. Vek predmetných vrstiev je 31.000-34.000 rokov.
Vedci pri nástrojoch neobjavili nijaké ľudské kosti, takže sa nedá so zárukou určiť totožnosť výrobcov a používateľov nástrojov. Tie však nepochybne patria k tzv. mousterienskej industrii zo strednej staršej doby kamennej, typickej pre neandertálcov v Európe.
Datovanie nových nálezov v Byzovej zodpovedá dobe, keď už neandertálcov inde v Európe vytláčali, respektíve nahrádzali, anatomicky moderní ľudia nášho druhu Homo sapiens, migrujúci z Afriky a Blízkeho východu. V tom čase prenikli aj na sever Ruska.
Tím Ludovica Slimaka považuje tento súbor mousterienských nástrojov za doklad prítomnosti neandertálcov na Urale, ako jednom z ich posledných útočísk v Európe. (Úplne najmladšie stopy týchto praľudí sa však našli na jej opačnom konci, na Pyrenejskom polostrove.) Svedčí pre to aj fakt, že medzi nástrojmi nie sú zložitejšie formy, aké vyrábal Homo sapiens.
Byzovaja by tak predstavovala jedno z najmladších nálezísk neandertálcov, keďže nedávna revízia datovania posunula vek mnohých iných ich nálezísk hlbšie do minulosti. Súčasne posúva o asi 1000 kilometrov doterajšiu severnú hranicu ich eurázijského areálu.
Definitívne to však vyriešia až prípadné nálezy kostí neandertálcov, lebo kamenné nástroje, silne pripomínajúce mousterienskú industriu, podľa názoru niektorých vedcov občas vyrábali aj ľudia nášho druhu v Afrike a na Blízkom východe. Preukázateľne ich používali aj pravekí obyvatelia náleziska Kostenki južnejšie v Rusku, ktorí patrili k druhu Homo sapiens.
V súhrne však dôkazy naznačujú, že pravdepodobnejšími výrobcami mousterienskej industrie z náleziska Byzovaja predsa len boli nenadertálci. Ludovic Slimak s kolegami za najpádnejšie prípadné protidôkazy považuje spomenuté hrubé kamenné nástroje z Kosteniek, no tie pri dôkladnejšej analýze podľa nich nie sú skutočne mousterienské. Vyzerajú síce podobne, no vyrobené boli iným spôsobom. Tak či onak, spor rozhodne až nález kostí výrobcov.
