LOS ANGELES - Najstaršími pozostatkami moderného človeka v Európe sú dva detské zuby a úlomok čeľuste, ktoré boli objavené v Taliansku a Británii. Podľa nových údajov o roku sú tieto nálezy pozostatkov druhu Homo sapiens staršie než 41 tisíc rokov a zuby možno dosahujú vek až 45 tisíc rokov. Píše o tom dnes spravodajský server BBC.
Dvojica zubov patriaca dieťaťu bola v minulosti odhalená v jaskyni Grotta del Cavallo v oblasti Apulia na juhu Talianska a čeľustný fragment pochádza z jaskynného systému Kents Cavern v anglickom grófstve Devon. Experti teraz s využitím najnovších vedeckých metód spresnili vek týchto pozostatkov.
Rad nálezov kamenných nástrojov a ďalších predmetov z Európy vypovedá o tom, že človek rozumný sa začal usadzovať na európskom kontinente pred 42.000 až 44.000 rokmi. Doteraz ale chýbali ľudské fosílie, ktoré by to potvrdzovali, tie najskoršie boli 40.000 rokov staré. Štúdia spomínaných dvoch zubov a časti hornej čeľuste túto medzeru zapĺňa.
Objavy svedčia o tom, že v Európe spolu v dlhšom časovom období žili zástupcovia druhu Homo sapiens a neandertálcov. Homo neanderthalensis potom vyhynul a nové nálezy podľa archeológov znovu kladú otázku o možnej role človeka rozumného na zániku jeho príbuzných. Podľa expertov mohol byť dôvodom vyhynutia neandertálcov konflikt medzi oboma druhmi či fakt, že Homo sapiens bol lepšie vybavený na prežitie v krušných klimatických podmienkach vtedajšej doby, alebo kombinácia oboch.
"Na týchto záveroch je dôležité, že sa predlžuje obdobie, počas ktorého Homo sapiens žil súčasne s neandertálcami," vysvetlil Tom Higham z Oxfordskej univerzity, ktorý viedol štúdiu o pozostatkoch z jaskyne Kents. "Odhadujeme, že koexistencia moderných ľudí a neandertálcov v tejto časti sveta zaberá obdobie troch až piatich tisíc rokov," dodal.
Oba uvedené nálezy sú archeológom známe už desiatky rokov. Fragment čeľuste z jaskyne Kents bol identifikovaný v roku 1927. Dvojica detských zubov sa našla v juhotalianskej jaskyni v roku 1964. O ich veku a pôvode ale vedci dlho špekulovali. Rada expertov bola presvedčená, že patria človeku neandertálskému.
Až najnovšie analytické metódy umožnili zistiť skutočný stav vecí. Tím vedený Thomasom Highamom preskúmal vek úlomku hornej čeľuste s niekoľkými zubami, ktorého vek bolo odhadnutý na 35.000 rokov. Údaje o roku vrstiev usadenín a objektov, ktoré sa nachádzali nad a pod uvedenou kosťou, ale ukázali, že pravdepodobný vek čeľuste je 41.500 až 44.200 rokov. Mikroskopické skúmanie tvaru zubov v čeľusti potom vyvrátilo názor, že kosť patrila neandertálcovi.
Aj v prípade dvoch malých zúbkov sa odborníci domnievali, že ide o stoličky neandertalskeho dieťaťa. Tím odborníkov pod vedením Stefana Benazziho z Viedenskej univerzity ale pri porovnaní týchto zubov so širokou databázou pozostatkov moderných ľudí a neandertálcov dospel k tomu, že boli kategorizované chybne.
Na určenie veku boli zuby príliš malé. Preto odborníci aplikovali radiouhlíkovú metódu na korálky z mušlí, ktoré boli odhalené na tom istom mieste. Na základe tohto skúmania vedci dospeli k záveru, že zuby sú 43.000 až 45.000 rokov staré.
