BETSHESDA – Röntgenový satelit NASA Chandra zachytil vo zvyšku hviezdy, ktorej výbuch sledovali pozemšťania pred takmer 450 rokmi, špecifickú štruktúru. Potvrdila, že výbuch sa odohral v dvojhviezde a tým aj kľúčovú astrofyzikálnu teóriu.
Lu Fang-ťün s kolegami z Ústavu fyziky vysokých energií Čínskej akadémie vied v Pekingu pomocou satelitu objavil vo zvyšku supernovy, ktorej výbuch v roku 1572 pozoroval aj slávny dánsky astronóm Tycho Brahe, röntgenovo žiariaci oblúk hmoty. Je to jasný dôkaz dvojhviezdnej teórie výbuchov supernov Ia. Vybuchla veľmi hustá zložka dvojhviezdy – tzv. biely trpaslík – a výsledná rázová vlna strhla hmotu z druhej zložky, ktorou je normálna hviezda.
Tá sa následne šírila vo vnútri hlavnej hmoty vyvrhnutej pri výbuchu bielym trpaslíkom ako štruktúra vo forme obrátenej podkovy alebo obráteného širokého písmena U.
V rámci dvojhviezdnej teórie supernov Ia prúdi hmota z normálnej hviezdy na povrch bieleho trpaslíka. Keď tam jej nahromadenie presiahne istú kritickú hmotnostnú hranicu, nasleduje obrovský termojadrový výbuch.
Nové pozorovania zvyšku Tychónovej supernovy navyše ukazujú, že normálne zložky v takých dvojhviezdach sú vysoko odolné – výbuch susedného bieleho trpaslíka, ktorého to celkom roztrhá, z nich síce strhne určité množstvo hmoty, ale ony pretrvajú.
Minulé výskumy v bežnom svetle odhalili vo zvyšku Tychónovej supernovy hviezdu, ktorá sa pohybuje oveľa rýchlejšie ako iné v jej okolí. Pravdepodobne ide o bývalú normálnu zložku v dôsledku výbuchu rozpadnutej dvojhviezdy. Rýchlo sa pohybuje kvôli impulzu, ktorý jej udelil výbuch, no sama katastrofu prekonala bez väčších škôd.
Z pozorovaní vychádza, že zložky pôvodnej dvojhviezdy obiehali okolo spoločného ťažiska raz za približne päť dní vo vzájomnej vzdialenosti zhruba milióntiny svetelného roka, čo zodpovedá necelej jednej desatine vzdialenosti Slnka a Zeme. Zvyšok Tychónovej supernovy, vymedzený rozpínajúcimi sa troskami bieleho trpaslíka, je oveľa väčší, má priemer asi 20 svetelných rokov. (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov.)
"Materiál strhnutý výbuchom bieleho trpaslíka z normálnej zložky dvojhviezdy bol chýbajúcim kúskom do skladačky spomenutej dvojhviezdnej teórie supernov Ia. Zdá sa, že sme ho konečne našli," povedal Lu Fang-ťün. Predmetný oblúk sa líši od všetkých ostatných čiastkových štruktúr vo zvyšku Tychónovej supernovy. Vedľa neho je tiež očividný röntgenový "tieň". Spolu s ďalšími podrobnosťami to dokladá, že ho vedci vysvetlili správne.
