MADRID - Obávané bolesti stoličiek, ktoré spôsobujú fyzické, ale aj ekonomické útrapy, majú pôvod vo veľmi vzdialenej histórii života na Zemi. Podľa zistenia bádateľov je nutné ísť až do doby pred 275 miliónmi rokov, kedy žil jašter rodu Labidosaurus. Práve v jeho fosíliach našli najstaršiu známu zubnú infekciu.
Vedci z univerzity v kanadskom Toronte už našli jasné dôkazy na čeľustných kostiach zasiahnutých infekciou u plazov z obdobia paleozoika, kedy sa začali adaptovať na život na súši. Doteraz najstaršie známe bolesti zubov u pozemského stavovca ale pochádzali z obdobia pred 200 miliónmi rokov.
Terajší objav je dôležitý nielen pre rozšírenie znalostí o zubných chorobách, "takisto odhaľuje výhody aj nevýhody, s ktorými sa stretli isté živočíchy, keď sa ich chrup vyvíjal, aby sa mohli živiť tak mäsom, tak rastlinnou potravou," vysvetlil vedúci výskumu Roberto Reisz. Podobne ako tomu bolo omnoho neskôr u ľudského rodu, táto zubná adaptácia zvýšila ich náchylnosť k zubným bolestiam.
Vedci analyzovali fosilizované čeľuste rôznych príslušníkov druhu Labidosaurus hamatus. Tento suchozemský jašter obýval Severnú Ameriku. Medzi skúmanými bol aj exemplár, ktorému chýbali zuby. S pomocou počítačovej tomografie bádatelia prišli na to, že tento jedinec trpel rozsiahlou infekciou, ktorá stála za stratou niekoľkých zubov a tiež zničením kosti, z ktorej nakoniec zmizla aj časť tkaniva.
Evolúcia týchto jašterov spôsobila, že kvôli životu na zemi sa musel ich chrup prispôsobiť tak, aby mohli začleniť do jedálnička rastliny aj semená, ktoré majú vysoký obsah vlákniny a je ťažké ich požuť.
Preto sa predchádzajúci vzorec chrupu, v ktorom zuby neboli príliš fixované v čeľustiach a neustále boli menené, musel zmeniť a zuby sa museli silnejšie spojiť s čeľusťami. Tým sa nahrádzanie zubov stalo zriedkavým alebo nenastávalo vôbec.
Pre primitívne plazy to bola veľká výhoda, pretože im to dovoľovalo žuť potravu po dlhú dobu a zlepšiť tým vstrebávanie živín. A podľa vedcov táto adaptácia dokonca môže stáť za úspechom rodu Labidosaurus, ktorý sa veľmi hojne vyskytoval po celom svete.
Avšak na druhej strane túto výhodu vyvažovala nevýhoda: pretože stratil možnosť často meniť svoje zuby, zvýšila sa pravdepodobnosť, že bude trpieť bolestivými infekciami v čeľusti. Dôvodom bolo, že dutina zuba bola výrazne dlhšie vystavená ataku baktérií, ako keď boli vypadnuté zuby rýchlo nahradené novými, uviedol v štúdii Reiszov tím.
