ANN ARBOT - Ľady na tisícoch ostrovov v kanadskej časti Arktídy sa topia oveľa rýchlejšie sa predpokladalo, hoci morská hladina stúpa len o jeden milimeter za šesť rokov.
Informoval o tom časopis Nature, ktorému to oznámil deväťčlenný medzinárodný tím na čele s Alexom Gardnerom z Albertskej univerzite v Edmontone.
Vedci využili počítačový model, ktorý overili meraniami zo satelitných laserových výškomerov a satelitnými meraniami zmien zemského gravitačného poľa. Oboje pomáha určiť úbytok ľadu.
Alex Gardner s kolegami zistil, že táto oblasť v rokoch 2004 až 2009 stratila ekvivalent troch štvrtín vody v Erijskom jazere na pomedzí USA a Kanady. Dôvodom boli stúpajúce teploty vzduchu, ktoré spôsobili výraznejšie topenie ľadu a snehu na ostrovoch.
"Je to oblasť, ktorú sme v minulosti nepovažovali za príliš veľkého prispievateľa v rámci stúpania morských hladín. Teraz si uvedomujeme, že v rokoch 2007 až 2009 to bol najväčší prispievateľ po Antarktíde a Grónsku. Ide o klimaticky vysoko citlivú oblasť a ak teploty ďalej porastú, bude sa ľadovec topiť ešte rýchlejšie," povedal Gardner.
Ostrovná kanadská Arktída má rozlohu 1,42 milióna štvorcových kilometrov. Zahŕňa približne 30 000 ostrovov. V rokoch 2004 až 2007 strácala priemerne 29 kubických kilometrov vody ročne. V rokoch 2008 a 2009 však úbytok dramaticky stúpol na takmer 92 kubických kilometrov vody. Za posledných šesť rokov to zvýšilo hladiny svetových morí a oceánov o asi jeden milimeter.
OSN uviedla, že do konca nášho storočia stúpnu svetové moria a oceány o celý jeden meter. Výrazne to ovplyvní životy desiatok miliónov ľudí, ktorí obývajú mestá a iné sídla v pobrežných nížinách.
