BRATISLAVA/VARŠAVA – „Roklina tesne pred letiskom sa stala pre pilotov pascou. V posledných sekundách sa snažili zdvihnúť stroj, manéver sa im však nevydaril,“ takto popísal posledné okamihy letu Tu-154 poľský vyšetrovateľ smoleńskej tragédie Edmund Klich (64), akreditovaný pri ruskej vyšetrovacej komisii (MAK).
Vyplýva to z údajov zaznamenaných v čiernych skrinkách lietadla. Známa je už skutočnosť, že piloti používali rádiový výškomer, ktorý zachytáva vzdialenosť od zeme a nie od úrovne letiska.
Poľskí piloti sa 10. apríla tesne pred 8:41 pokúsili o odlet zo smolenského letiska zahaleného hustou hmlou, vyplýva zo zistení poľských expertov, ktorí skúmajú záznamy z čiernych skriniek a rekonštruujú rozhodujúci okamihy letu. „Snažili sa zdvihnúť lietadlo a prejsť na druhý okruh,“ cituje fakt.pl Edmunda Klicha, ktorý pripomienkoval ruskú správu. Poľským odborníkom sa podarilo určiť aj to, čo sa dialo v kokpite tupoleva v posledných chvíľach letu, keď podľa známeho prepisu nastalo v kabíne ticho.
Pilot mlčal, hoci navigátor varoval, že zem je čoraz bližšie. Vtedy sa už sústreďoval na záchranu stroja. Pokúsil sa zdvihnúť lietadlo k úniku, ale manéver mu nevyšiel. Prečo vôbec vleteli do rokliny, keď o nej vedeli? „Príčin bolo niekoľko. Môžem povedať, že jednou z nich bola tá, že posádka sa spoliehala iba na údaje z rádiového výškomeru,“ prezradil Klich. „Ak sa piloti spoliehali iba na rádiovýškomer, ktorý v danej sekunde ukazuje iba vzdialenosť od pásu zeme, ale nie od nadmorskej výšky, mohli usudzovať, že sú vyššie, než v skutočnosti,“ uviedol k tejto verzii letecký expert Wojciech Luczak.
„Nevedeli presne, v akej polohe sa ich lietadlo nachádza,“ dodal Klich. Odmietol však uviesť ďalšie podrobnosti pred uverejnením správy. Na správne posúdenie polohy lietadiel však piloti potrebujú správne dáta od letiskových dispečerov, jasné označenia majákov letiska a správne čítanie nielen rádiového výškomeru, ale aj z tlakového (barometrického), ktorý meria úroveň letiska, dodáva poľský denník.
