BRATISAVA/VARŠAVA - Poľskí piloti Tu-154M robili chybu za chybou, k tomuto záveru dospeli autori knihy „Posledný let”. Časť zodpovednosti za katastrofu však nesú Rusi z kontrolnej veže. „Ak to všetko opíšete, bude škandál,“ vypočuli si autori od svojich ruských informátorov, píše poľské vydanie týždenníka Newsweek.
Autori knihy publikovali zápisy posledných sekúnd letu súčasne z pohľadu kontrolnej veže v Smolensku ako aj z kabíny pilotov vládneho Tu-154M s prezidentom na palube.
Ako zistili autori, v deň katastrofy bola atmosféra na kontrolnej veži veľmi napätá. Zamestnancov znervózňovalo počasie, ktoré znemožňovalo pristátie. Podľa ruského informátora dispečerov trocha upokojilo skoršie pristátie poľského lietadla Jak-40. Napriek tomu, že posádka porušila mnohé procedúry, podarilo sa jej bezpečne pristáť, cituje kniha osobu, ktorá pozná detaily. Rusi predpokladali, že ak Jak-40 v tých podmienkach našiel pristávaciu dráhu, znamená to, že majú na palube super navigačné zariadenie.
Hmla prichádzala vo vlnách. Chvíľami sa viditeľnosť trocha lepšila, po chvíli však opäť všetko mizlo v mliečnom povlaku. Také podmienky podľa všetkých predpisov nepovoľujú pristátie. Pre dispečerov však nebol poplašným signálom na zatvorenie letiska dokonca ani fakt, že ruský Iľjušin-76 sa takmer zrútil počas dvoch pokusov o priblíženie sa na pristátie. Pracovníci veže dokonca pilotov poslali niekam... , keď takmer zavadili krídlom o zem. Neskôr lietadlo aj tak pustili na druhé pristátie, tvrdil informátor autorom knihy. Iľjušin prevážal vozidlá poľskej delegácie. Dokonca aj keby tupolev nejakým zázrakom pristál, delegácia by aj tak nemala ako opustiť letisko. Iľjušin po dvoch neúspešných pokusoch o pristátie odletel do Moskvy.
Príkaz "horizont" (na okamžité vyrovnanie hladiny letu) zaznel na veži neskoro. Dôležité je pripomenúť, že piloti tupoleva klesli pod úroveň povolenej výšky rozhodnutia (výška, pod ktorú nesmie pilot klesnúť, kým nemá vizuálny kontakt s pristávacou dráhou, pozn. red), keď nedostali súhlas na pristátie. Dispečer hovoril len o podmienečnom súhlase. Nezahlásili ani to, že vidia dráhu a ďalej klesali. Objavuje sa však otázka, či poľskí piloti rozumeli významu ruských príkazov. 10. apríla boli zavalení odporúčaniami, ktorým nemuseli celkom rozumieť. Obe posádky, ktoré v ten deň v Smolensku pristávali, mali problémy s ruštinou. „Veľmi zle sme spravili, že sme sa už na začiatku vyšetrovania neudreli do pŕs. Časť viny je naozaj na našej strane. Nepripúšťali sme si, že máte také nevyškolené posádky,“ cituje kniha svoj ruský zdroj.
Zatiaľ sa posádka Tu-154 dlhší čas dopúšťala chyby za chybou. Porušovala základné zásady pilotáže tupoleva. Robila veci, ktoré priamo zakazuje manuál lietadla dodávaný výrobcom ako aj Pravidlá leteckých ozbrojených síl Poľska. Kapitán Arkadiusz Protasiuk však vedel, že musí pristáť. Čakal na vytúžený postup do hodnosti majora. Úspešné pristátie v prítomnosti prezidenta a šéfa leteckých síl generála Andrzeja Błasika by mu v tom mohlo pomôcť. Prehra, čiže let na náhradné letisko, mohla pochovať jeho sny. O 10.39.37.3 hodine dispečer povedal: "Dráha voľná." Tieto slová Protasiuk začul v poslednej chvíli. Už o tri kilometre skôr mal znižovať let. Ignoroval, alebo jednoducho nepočul, že o chvíľu neskôr sa dispečer pýtal na viditeľnosť. A to znamenalo, že musí potvrdiť, že dráhu vidí a až vtedy dostane súhlas na pristátie.
Nebolo počuť žiadny náraz, len zvuk lámajúceho sa plechu. Obrovská sila zmasakrovala hlavy pasažierov. Mäkký povrch trupu lietadla sa doslova stieral o zem. Po chvíli praskla stredná časť trupu. Ľavá, poškodená časť krídla odpadla a odtrhla sa. Druhá časť preťala kabínu a tri salóniky. Pilotná kabína prestala existovať.
