Čierna skrinka z Tu-154
BRATISLAVA/VARŠAVA – Keď sa 10. apríla nad smolenským letiskom rozprestrela hmla, veža sa v panike pýtala Moskvy: môže prezidentský Tu-154M pristávať? Moskva v obave pred škandálom hodila rozhodnutie na Poliakov, píše dnešná Gazeta Wyborcza.
V Moskve usúdili, že lietadlo by malo pristáť aj napriek ťažkým podmienkam, lebo „možno sa podarí“.
Denník priniesol nové fakty k smolenskej tragédii, pri ktorej zahynul prezident Lech Kaczyński s manželkou a ďalšími 94 osobami na palube. Na veži letiska Severnyj okrem letového dispečera Pavla Plusnina a jeho pomocníka Ryžkova bol ešte plukovník Nikolaj Krasnokutskij, bývalý veliteľ vojenského dopravného leteckého pluku v Smolensku.
Krasnokutskij, hoci to bolo proti predpisom, prevzal na veži iniciatívu. Telefonoval nadriadeným v Tvere a veliteľstvu vojenského letectva v Moskve, aby získal súhlas na vydanie zákazu pristávania (uzatvorenie letiska). Prosil o kontakt s hlavným veliteľom, ale odkázali mu, že je nezastihnuteľný. V Moskve usudzovali, že aj napriek strašným podmienkam Poliakom treba pristátie povoliť, pretože „možno sa im podarí“.
Portál TVN24.pl sa dostal k doteraz neznámym výpovediam ruských vojenských predstaviteľov. Poukazujú dosť jednoznačne na vojenský charakter letiska. Podlieha ruskému ministerstvu obrany a na riadiacej veži pracovali výlučne vojaci. Svoje postupy konzultovali so slúžiacim operačným pracovníkom vojenskej dopravy v Moskve, uviedol portál TVN24. Ako pripomenul, dispečer neovládal angličtinu, ktoré je podmienkou v civilnom letectve. Nadriadený dispečerov plukovník Anatolij Muravjov vypovedal, že podľa procedúr letový dispečer na letisku Severnyj vydáva súhlas na pristátie lietadla, to je zásada, ktorá je záväzná na ruských vojenských letiskách. Denník v tejto súvislosti pripomína stanovisko ruskej vyšetrovacej komisie MAK, podľa ktorej sa naopak na letisku využívali civilné procedúry. Práve tento argument by mohol zbaviť dispečerov spoluzodpovednosti za katastrofu tupoleva.
Denník priniesol nové fakty k smolenskej tragédii, pri ktorej zahynul prezident Lech Kaczyński s manželkou a ďalšími 94 osobami na palube. Na veži letiska Severnyj okrem letového dispečera Pavla Plusnina a jeho pomocníka Ryžkova bol ešte plukovník Nikolaj Krasnokutskij, bývalý veliteľ vojenského dopravného leteckého pluku v Smolensku.
Krasnokutskij, hoci to bolo proti predpisom, prevzal na veži iniciatívu. Telefonoval nadriadeným v Tvere a veliteľstvu vojenského letectva v Moskve, aby získal súhlas na vydanie zákazu pristávania (uzatvorenie letiska). Prosil o kontakt s hlavným veliteľom, ale odkázali mu, že je nezastihnuteľný. V Moskve usudzovali, že aj napriek strašným podmienkam Poliakom treba pristátie povoliť, pretože „možno sa im podarí“.
Portál TVN24.pl sa dostal k doteraz neznámym výpovediam ruských vojenských predstaviteľov. Poukazujú dosť jednoznačne na vojenský charakter letiska. Podlieha ruskému ministerstvu obrany a na riadiacej veži pracovali výlučne vojaci. Svoje postupy konzultovali so slúžiacim operačným pracovníkom vojenskej dopravy v Moskve, uviedol portál TVN24. Ako pripomenul, dispečer neovládal angličtinu, ktoré je podmienkou v civilnom letectve. Nadriadený dispečerov plukovník Anatolij Muravjov vypovedal, že podľa procedúr letový dispečer na letisku Severnyj vydáva súhlas na pristátie lietadla, to je zásada, ktorá je záväzná na ruských vojenských letiskách. Denník v tejto súvislosti pripomína stanovisko ruskej vyšetrovacej komisie MAK, podľa ktorej sa naopak na letisku využívali civilné procedúry. Práve tento argument by mohol zbaviť dispečerov spoluzodpovednosti za katastrofu tupoleva.
