Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič (Zdroj: SITA)
HAAG - Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič v utorok pred Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) poprel, žeby bosnianskosrbské jednotky vykonali masaker v Srebrenici.
Podľa Karadžiča správy o masových vraždách moslimov vo vtedajšej ochrannej zóne OSN sú "neobyčajne prehnané". Masaker Srebrenici je považovaný za najväčší vojnový zločin v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Karadžič však hovoril o nepodložených dohadoch. Podľa neho Srbi v júli 1995 v okolí Srebrenice len reagovali na útoky bosnianskych moslimov. Podľa Karadžiča pri bojoch zahynulo najviac 2000 až 3000 bosnianskych moslimov, no v žiadnom prípade ich nebolo 8372, ako sa uvádza. To, že Srbi bezdôvodne zastrelili v Srebrenici mladých mužov, je nepodložená propaganda. "Boli to bojovníci vo veku približne 16 rokov."
Karadžič tvrdí, že do oblasti preniesli mnohé telá z iných oblastí konfliktov. Žiada preto nové vyšetrovanie pomocou analýzy DNA. Srbi údajne zabíjali protivníkov iba vtedy, ak na nich zaútočili. On sám vydal údajne "zákaz zabíjania moslimov z pomsty". Uviedla rakúska televízna stanica ORF.
V pondelok, v prvý deň obnoveného procesu Karadžič povedal, že "vojna v Bosne bola správna a svätá". "Nestojím tu pred vami, aby som obhajoval svoju smrteľnosť, ale aby som obhájil veľkosť malého národa v Bosne a Hercegovine, ktorý musel 500 rokov trpieť a demonštrovať veľkú dávku svojej umiernenosti a vytrvalosti potrebnej na prežitie v slobode," začal svoju reč Karadžič.
Šesťdesiatštyriročný Karadžič čelí 11 obvineniam z vojnových zločinov, genocídy a zločinom proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť v rokoch 1992-1995 počas vojny v Bosne. Medzi najzávažnejšie obvinenia patrí jeho vedúca úloha v 44-mesačnom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo 10 000 ľudí, a pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 000 prevažne moslimských mužov a chlapcov. Karadžiča zatkli 21. júla 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa schovával pod falošnou identitou ľudového liečiteľa Dragana Dabiča. ICTY po dvoch dňoch Karadžičovej obhajoby pojednávanie opäť odložil.
Karadžič tvrdí, že do oblasti preniesli mnohé telá z iných oblastí konfliktov. Žiada preto nové vyšetrovanie pomocou analýzy DNA. Srbi údajne zabíjali protivníkov iba vtedy, ak na nich zaútočili. On sám vydal údajne "zákaz zabíjania moslimov z pomsty". Uviedla rakúska televízna stanica ORF.
V pondelok, v prvý deň obnoveného procesu Karadžič povedal, že "vojna v Bosne bola správna a svätá". "Nestojím tu pred vami, aby som obhajoval svoju smrteľnosť, ale aby som obhájil veľkosť malého národa v Bosne a Hercegovine, ktorý musel 500 rokov trpieť a demonštrovať veľkú dávku svojej umiernenosti a vytrvalosti potrebnej na prežitie v slobode," začal svoju reč Karadžič.
Šesťdesiatštyriročný Karadžič čelí 11 obvineniam z vojnových zločinov, genocídy a zločinom proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť v rokoch 1992-1995 počas vojny v Bosne. Medzi najzávažnejšie obvinenia patrí jeho vedúca úloha v 44-mesačnom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo 10 000 ľudí, a pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 000 prevažne moslimských mužov a chlapcov. Karadžiča zatkli 21. júla 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa schovával pod falošnou identitou ľudového liečiteľa Dragana Dabiča. ICTY po dvoch dňoch Karadžičovej obhajoby pojednávanie opäť odložil.
