MOSKVA - Iránski študenti sa budú súdiť s Holandskom za to, že im v dôsledku uplatňovania sankcií Organizácie Spojených národov (OSN) voči Iránu obmedzili možnosti študovať niektoré odbory. Holandsko tento krok zdôvodňuje obavami pred únikom citlivých informácií do Iránu, študenti hovoria o diskriminácií.
"Holandská vláda je jediná, ktorá si sankcie takto vysvetlila. Nikde v rezolúcii sa nespomínajú študenti," uviedol podľa spravodajského portálu Russia Today Behnam Taibi, ktorý vedie kampaň.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Kawa Bitaraf, ktorý žije v Holandsku od svojich štyroch rokov a nikdy nemal ani iránsky pas. "Som holandský občan, ale nesprávajú sa tak ku mne.
Správajú sa ku mne ako k občanovi druhej kategórie a to nie je spravodlivé. Brániť celej národnosti študovať je diskriminácia," vyhlásil Bitaraf. Študenti tvrdia, že nariadenia čo a kde môžu študovať porušujú holandskú ústavu. Podľa niektorých expertov to však nie je úplne jednoznačné.
"Medzinárodné právo je nadradené národnému," pripomenul Dick Leurdijk, odborník na medzinárodné vzťahy. Odmieta tvrdenia o diskriminácii a tvrdí, že rozhodnutie holandskej vlády je dôsledkom opatrnej deliberalizácie.
Holandsko podľa Leurdijka nie je jediným štátom, ktorý reagoval na rezolúciu, podľa jeho slov ich je približne 90. O presnej aplikácii rezolúcie OSN rozhodujú samotné štáty.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Kawa Bitaraf, ktorý žije v Holandsku od svojich štyroch rokov a nikdy nemal ani iránsky pas. "Som holandský občan, ale nesprávajú sa tak ku mne.
Správajú sa ku mne ako k občanovi druhej kategórie a to nie je spravodlivé. Brániť celej národnosti študovať je diskriminácia," vyhlásil Bitaraf. Študenti tvrdia, že nariadenia čo a kde môžu študovať porušujú holandskú ústavu. Podľa niektorých expertov to však nie je úplne jednoznačné.
"Medzinárodné právo je nadradené národnému," pripomenul Dick Leurdijk, odborník na medzinárodné vzťahy. Odmieta tvrdenia o diskriminácii a tvrdí, že rozhodnutie holandskej vlády je dôsledkom opatrnej deliberalizácie.
Holandsko podľa Leurdijka nie je jediným štátom, ktorý reagoval na rezolúciu, podľa jeho slov ich je približne 90. O presnej aplikácii rezolúcie OSN rozhodujú samotné štáty.
