7 °C
OSLO – Mierové rokovania o konci vojny na Ukrajine, môžu mať pre Európu ešte ďalekosiahle následky. Nórska rozviedka poskytuje svoje predikcie, ako by sa mohlo Rusko snažiť dosiahnuť svoje dlhodobé ciele na Ukrajine. Putin sa zrejme postaví Západu, ale k priamemu konfliktu medzi Ruskom a NATO nedôjde.
Nórska spravodajská rozviedka NIS vydala správu, kde tvrdí, že Rusko má vo vojne na Ukrajine síce navrch, ale zásadný prielom sa Putinovi ešte nepodarilo uskutočniť. Aj preto sa má obrátiť na západné krajiny a snažiť sa ich odradiť od ďalšej pomoci pre Ukrajinu.
"Schopnosť Ukrajiny brániť sa proti ruskej agresii závisí od vojenskej podpory Západu. Tento faktor je jediný a najdôležitejší, ktorý ovplyvní priebeh vojny v roku 2025," uvádza sa v správe NIS. Podľa Nórov k tomu majú Rusi využiť rôzne sabotáže, fyzické aj kybernetické útoky a v neposlednom rade aj hroziť použitím jadrových zbraní.
Vyhnúť sa NATO
Moskva je teda ochotná postaviť sa Západu, ale zároveň sa bude chcieť vyhnúť priameh vojenskej konfrontácii s NATO. "Vojna by sa mohla v roku 2026 nakloniť v prospech Ukrajiny, pokiaľ sa zvýšili dodávky zo Západu a Kyjev by mal naďalej dostatok bojujúcich vojakov."
Podľa Nórov sa Rusi snažili už v roku 2024 získať na svoju stranu Európanov, ktorí by sabotáže vykonali. Mali pri tom využívať aj umelú inteligenciu a povzbudzovať extrémistické skupiny, ktoré šíria nepokoje v západných krajinách.
Ukončenie vojny za ruských podmienok by len posilnilo vieru Moskvy vo vojenskú silu ako nástroja zahraničnej politiky . "Štáty, ktoré sa nachádzajú blízko ruských hraníc a nie sú členmi NATO, sú voči vojenskému nátlaku Moskvy najzraniteľnejšie," konštatuje NIS, hoci na druhej strane uvádza, že tri roky vojny na Ukrajine vyčerpali Moskvu oveľa viac ako predpokladala.
Dane a obyvateľstvo
Ruská ekonomika je pod veľkým tlakom a stáva sa čoraz zraniteľnejšou, aj keď správy z Moskvy tvrdia niečo iné. Peniaze na boj sa tak čerpajú z iných zdrojov, ktoré ale negatívne ovplyvňujú kvalitu životnej úrovne obyvateľstva.
Kremeľ sa to podľa NIS snaží skryť ako pred ruským ľudom, tak pred okolitým svetom. Verejnosti odopiera prístup k makroekonomickým údajom. Pokiaľ vojna prerastie aj do roku 2026, Kremeľ bude čeliť nedostatku finančných prostriedkov na jej vedenie. "Dane síce zvýšiť môžu, ale potom musia rátať s rizikom nestability u domáceho obyvateľstva," uvádza správa.
Ruské ciele na Ukrajine
Podľa nórskych expertov sa v hlavných cieľoch Ruska na Ukrajine nič nemení. Putin chce naďalej zaberať anektované územia Luhansk, Doneck, Cherson, Záporožie, Charkov a južné oblasti pri Čiernom mori. "Rusi sa okrem toho snažia, aby Ukrajina zostala naďalej mimo NATO, bola odrezaná od bezpečnostných záruk Západu a podliehala jedine ruskej sfére vplyvu."
Nasadenie severokórejských jednotiek Nóri označili za zanedbateľné. "V súčasnej chvíli má ich prítomnosť v konflikte skôr politický charakter. Ich počty by sa museli prudko zvýšiť, aby sa znížilo nasadenie ruských jednotiek," dopĺňa nórska štúdia na záver.
