10 °C
KYJEV – Podľa ukrajinského premiéra je európsky kontinent vystavený ruskej agresii. Okrem toho upozorňuje, že bez Ukrajiny Európa neprežije. V európskych metropolách síce nejazdia ruské tanky a nie sú ani vystavené náletom, ale Rusko už podľa premiéra spustilo vojnu proti Európe.
Ukrajinský predseda vlády Denys Šmyhal varoval európske krajiny, že Rusko už proti nim podniklo radikálne kroky. Ako sa vyjadril pre POLITICO, v mestách Európy síce nie sú tanky, ani ich nikto neostreľuje, ale je presvedčený, že Rusko už proti nim rozpútalo vojnu.
"Režim ruského prezidenta Vladimira Putina hľadá v európskom dome trhliny. Keď sa mu to podarí, naleje do nich horúcu vodu, alebo sa ich bude snažiť vypáčiť," vyjadril sa Šmyhal.
Akt ruskej agresie
Podľa Šmyhala nemusí byť formou agresie len priamy vojenský útok. "Keď Rusi ničia svojimi kotvami internetové káble na dne Baltského mora, je to akt agresie. Keď strely s plochou dráhou letu preniknú do poľského alebo rumunského vzdušného priestoru, aj to je akt agresie," priblížil premiér s tým, že sem patrí aj podpora separatizmu, migračný tlak na poľskej či litovskej hranici, či kybernetické útoky zo strany Moskvy.
Cieľ je podľa Šmyhala úplne jasný, a síce zasiať paniku, vyvolať chaos a prinútiť širokú verejnosť, aby pochybovala o schopnosti vedúcich zložiek ochrániť svojich občanov. "Ide doslova o demoláciu poriadku. Presne to sa snaží Rusko dosiahnuť aj cez rôzne radikálne politické sily v Európe," doplnil.
Skúsená Ukrajina
Na margo toho premiér spomenul práve svoju vlasť, ktorá už dlhodobo odoláva podobným útokom Moskvy: "Nejde len o to, že čelíme rôznym prejavom ruskej agresie, ale vieme, ako im čeliť." Práve preto je podľa neho nevyhnutné, aby Ukrajina vstúpila do EÚ. Považuje to nielen za morálny, ale predovšetkým za strategický krok.
"Vojensky by to posilnilo východné krídlo a zvýšilo by to aj váhu Európy vo svete. EÚ potrebuje Ukrajinu na svoju ochranu," povedal s tým, že nikto nerozumie vojne lepšie ako Ukrajinci.
"Každý deň ju zažívame, umierame, strácame svojich blízkych, počítame straty. Ale zároveň sa stávame silnejšími, sme čoraz vynaliezavejší a prispôsobivejší ťažkému životu počas vojny."
Šmyhal okrem toho spomenul, že žiadna krajina v EÚ nemá tak moderné vojenské skúsenosti ako Ukrajina. Ilustroval to na výrobu dronov, kde sa Kyjev musel odraziť od základov. V roku 2022 sa na Ukrajine vyrobilo menej ako 5-tisíc dronov, no koncom decembra 2024 ich Ukrajina poslala len na frontovú líniu viac ako milión. K tzv. "dronovej koalícii" sa už pridalo aj Nórsko.
Bez podpory Západu by Ukrajina nedokázala sama dlhodobo vzdorovať ruským útokom. Ukrajinský premiér si to uvedomuje, pričom uviedol, že spojenie finančných možností EÚ s vojenskými skúsenosťami Ukrajiny je "kľúčom k našej ďalšej spolupráci".
Vstupom do EÚ by sa Ukrajina a jej ozbrojené sily mohli stať základom jednotnej európskej armády. Talianska premiérka Giorgia Meloniová to komentovala slovami, že "nebezpečenstvo pre európsku bezpečnosť, či už z Ruska alebo z iných krajín, sa po skončení vojny na Ukrajine nezastaví a EÚ na to musí byť pripravená".
Alternatíva k USA
Podľa Šmyhala by sa mohla stať ukrajinská armáda pre Európu alternatívou k americkej. USA dali počas poslednej Mníchovskej konferencie jasne najavo, že transatlantické vzťahy s EÚ nepovažujú za prioritu. Prezident Trump navyše už niekoľkokrát pohrozil európskym partnerom v NATO, že USA ich prestane ochraňovať, pokiaľ nezvýšia výdavky do NATO.
"Nie sme krajina, ktorá prišla žobrať o vstup do EÚ. Poznáme svoju hodnotu a sme čestní k svojim spojencom. Mali by sme sa stať súčasťou európskej obrany, čo už vlastne sme."
Výhody vstupu Ukrajiny do EÚ podľa Šmyhala
Ukrajina je v rámci Európy na prvom mieste, pokiaľ ide o zásoby uránu. Dopyt po jadrovej energii v Európe narastá a Kyjev je bez problémov schopný uránovú rudu aj vyvážať. Okrem toho má Ukrajina bohaté zásoby aj iných nerastných surovín. Celkovo ide o 22 z 30, ktoré sú pre EÚ z hľadiska ťažby kritické.
Veľké zásoby lítia. Do roku 2030 sa predpokladá, že jeho celosvetový dopyt dosiahne 6 miliónov metrických ton. Ukrajina ťaží 10 percent svetových zásob titánu. "Mohli by sme ho nahradiť ruským a prispieť k rozvoju európskeho priemyslu aj v oblasti vojenských technológii," priblížil premiér Ukrajiny. V poslednom bode je tu "Projekt na obnovu Ukrajiny", ktorý by sa mohol stať významným faktorom rastu celého európskeho hospodárstva.
