BRUSEL - Dvanásťdňové námorné cvičenie spojencov zo Severoatlantickej aliancie v Baltskom mori s názvom "Freezing Winds" malo za cieľ posilniť ochranu citlivej infraštruktúry krajín NATO v tomto regióne. Informuje agentúra Reuters a oznámenie NATO.
Cvičenie sa začalo 18. novembra, len niekoľko hodín po prestrihnutí dvoch komunikačných káblov v Baltskom mori. Išlo o jedno z najväčších námorných cvičení v Európe, zúčastnilo sa na ňom 30 lodí spojeneckých krajín a 4000 vojakov.
archívne video
Spoločné manévre, ktoré trvali 12 dní, boli súčasťou úsilia o zvýšenie ochrany infraštruktúry transatlantickej aliancie v mori, ktoré zabezpečuje 15 percent celosvetovej námornej dopravy. Tento región NATO považuje za čoraz zraniteľnejší voči rôznym hybridným útokom.
Hranice Baltského mora lemuje osem členských krajín NATO a Rusko. Od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, v tomto mori došlo k najmenej trom incidentom možnej sabotáže telekomunikačných káblov a podmorských plynovodov.
"NATO zintenzívňuje svoje hliadky, spojenci investujú do inovatívnych technológií, ktoré môžu pomôcť lepšie zabezpečiť tieto aktíva," vyhlásil v tejto súvislosti Arlo Abrahamson, hovorca spojeneckého námorného veliteľstva NATO.
Čínska loď bola monitorovaná plavidlami NATO v dánskych výsostných vodách
Bezpečnostné zdroje uvádzajú, že čínska loď I Pcheng 3, ktorá 15. novembra opustila ruský prístav Usť-Luga, je zodpovedná za prestrihnutie dvoch podmorských káblov vo švédskych výsostných vodách, k čomu malo dôjsť 17. až 18. novembra, keď kotvila v tejto zóne.
Začiatkom tohto týždňa, v pondelok 2. decembra, bola čínska loď monitorovaná plavidlami NATO v dánskych výsostných vodách. Švédsko vyzvalo čínsku loď, aby sa vrátila do jej výsostných vôd na vyšetrenie incidentu. Zatiaľ žiadne úrady nepredložili dôkazy, že išlo o úmyselný čin sabotáže. Čína uviedla, že je pripravená pomôcť pri vyšetrovaní, zatiaľ čo Rusko poprelo akúkoľvek účasť na tomto incidente v Baltskom mori.
Ide o podobný prípad ako z minulého roka, keď čínska loď New Polar Bear poškodila dva káble spájajúce Estónsko s Fínskom a Švédskom, ako aj plynovod medzi Estónskom a Fínskom. A hoci vlani Peking prisľúbil pomoc pri vyšetrovaní, ani rok po tomto incidente fínski a estónski vyšetrovatelia nemôžu predložiť závery vyšetrovania.
Podľa Reuters poškodzovanie podmorských káblov nie je žiadnou novinkou. Medzinárodný výbor pre ochranu káblov so sídlom v Spojenom kráľovstve uvádza, že na celom svete každý rok dôjde k poškodeniu približne 150 podmorských káblov.
Telekomunikačné káble, elektrické káble a plynovody v plytkých vodách Baltského mora sú podľa americkej telekomunikačnej firmy TeleGeography obzvlášť zraniteľné v dôsledku hustej námornej dopravy. O incidentoch v Baltskom mori ohrozujúcich citlivú infraštruktúru by mali diskutovať aj ministri zahraničných vecí NATO, ktorí v utorok a stredu rokujú v bruselskom sídle Aliancie.
