WASHINGTON – Republikán Zalmay Khalilzad, bývalý veľvyslanec USA pri OSN a Iraku a osobitný predstaviteľ pre Afganistan počas pôsobenia Georgea W. Busha v Bielom dome, odhalil niekoľko faktorov, kvôli ktorým sa domnieva, že vojna na Ukrajine skončí už v budúcom roku.
archívne video
Dôvody, prečo by rok 2025 mohol byť rokom konca ukrajinskej vojny, sú podľa neho štyri, no je aj veľa dôvodov, prečo by vojna mohla v dohľadnej dobe pokračovať. Uviedol to v článku na portáli National Interest. Hlavným z nich je veľká priepasť medzi Vladimírom Putinom a Volodymyrom Zelenským, pokiaľ ide o potenciálne podmienky, v ktorých by sa ocitli. Ako však odhaduje Khalilzad, zdá sa, že faktory podporujúce koniec vojny sú čoraz silnejšie.
Zraniteľná Moskva
Prvým faktorom je podľa neho brilantný a odvážny krok ukrajinskej armády v podobe invázie do ruského regiónu Kursk. Z krátkodobého hľadiska to malo zásadný vplyv na stav vecí – vojna sa preliala aj do samotného Ruska a Moskva sa ukázala ako zraniteľná. Takýto vývoj pravdepodobne spôsobil, že Putinovo pokračovanie vojny bolo medzi Rusmi o niečo kontroverznejšie.
Ruská taktika je čoraz brutálnejšia
Útok v Rusku zvýšil morálku aj na Ukrajine. Väčšinu tohto roka Ukrajinci tvrdo bojujú a ekonomicky trpia, čoho výsledkom je klesajúca podpora pre vojnu. Ukrajinský útok spomalil aj pokles politickej podpory Západu. To spôsobilo Rusku dodatočné vojenské náklady, a ak sa Ukrajincom podarí udržať okupáciu ruského územia, môže to byť tromf pri rokovaniach o ukončení vojny.
Na druhej strane, ruská taktika je čoraz brutálnejšia, čo má za následok zvýšené straty. Podľa experta na zahraničnú politiku sa zdá, že cieľom Ruska je čo najviac ochromiť energetickú infraštruktúru Ukrajiny na nadchádzajúcu zimu. Výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou zníženie dostupnosti elektriny na približne dvanásť hodín denne, čo bude veľkou záťažou pre civilné obyvateľstvo a pokračovanie vojny bude pravdepodobne ešte nepopulárnejšie.
Dôležitá úloha Ameriky
Tretím faktorom je, že možnosti Ruska a Ukrajiny na veľkú vojenskú eskaláciu sú veľmi obmedzené a riskantné. Ukrajina chce veľké množstvo zbraní s dlhým doletom, ktorými by ešte viac ohrozila Rusko alebo priamejšie zapojila NATO či jednotlivých členov do konfliktu. Ukrajinský prezident a jeho tím zrejme veria, že by to boli kroky, ktoré môžu zvrátiť vojnu vo svoj prospech. Vyhliadky oboch týchto možností však nie sú priaznivé vzhľadom na potenciálne riziká súvisiace s eskaláciou a konfliktom medzi Ruskom a Západom, ako to zhodnotili americkí a iní kľúčoví západní lídri. Rusko okrem toho pohrozilo, že sa uchýli k použitiu jadrových zbraní, ale takýto krok by so sebou podľa Khalilzada niesol veľké riziká na viacerých frontoch a je nepravdepodobné.
archívne video
Trendy nie sú naklonené vojne
Štvrtým faktorom sú trendy v USA a Európe, ktoré nie sú naklonené predlžovaniu vojny donekonečna. Úloha USA bola kľúčová pri podpore takzvaného hrdinského odporu Ukrajiny a Európania boli druhým najdôležitejším zdrojom tejto podpory. Po nadchádzajúcich prezidentských voľbách však USA zrejme časom svoju podporu znížia. Ak bude zvolený, Donald Trump sa podľa amerického diplomata čoskoro začne zastávať diplomatického riešenia, v prípade víťazstva si však demokratická kandidátka Kamala Harrisová len ťažko udrží súčasnú úroveň podpory.
Trend v Európe, najmä v Nemecku po nedávnych voľbách, v ktorých sa politickým skupinám nakloneným proti podpore vojny na Ukrajine, darilo, pravdepodobne povedie k tomu, že Berlín pristúpi k výrazným úpravám svojej politiky. Nemecký kancelár Olaf Scholz už avizoval odhodlanie presadiť mierovú dohodu prostredníctvom mierovej konferencie, na ktorej by sa na rozdiel od poslednej mierovej konferencie vo Švajčiarsku zúčastnilo aj Rusko.
