VARŠAVA - Poľskí lídri v nedeľu poukázali na potrebu silnej obrany vo svetle prebiehajúcej vojny na susednej Ukrajine. Spravili tak pri príležitosti 85. výročia vpádu nemeckých vojsk do Poľska, čím sa začala druhá svetová vojna, informuje agentúra AP.
Poľský prezident Andrzej Duda a nemecký veľvyslanec Robert Rohde sa v nedeľu ráno spoločne zúčastnili na spomienkovej udalosti v meste Wieluň, ktoré sa 1. septembra 1939 stalo prvým civilným cieľom nemeckého bombardovania. "Odpustili sme, aj keď sme nezabudli, aj keď je to stále bolestivé a stále existujú desiatky tisíc ľudí, ktorým Nemci priamo ublížili," uviedol Duda. Zároveň uviedol, že stále nie sú urovnané záležitosti ohľadom odškodnenia medzi Poľskom a Nemeckom. Poľský premiér Donald Tusk a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz sa v nedeľu zase zúčastnili na spomienkovej udalosti pri pomníku na polostrove Westerplatte, kde nemecká vojnová loď ostreľovala krátko po spustení útoku na Wieluň tamojšiu vojenskú posádku.
Poľsko si buduje jednu z najsilnejších a najmodernejších armád
Poľskí obrancovia pritom dokázali sedem dní vzdorovať nemeckej presile a stali sa tak symbolom hrdinstva a patriotizmu, píše AP. Tusk počas spomienkovej udalosti pripomenul, že vojna je v regióne prítomná aj v súčasnosti, pričom poukazoval na vojnu na susednej Ukrajine, ktorá vypukla vo februári 2022. Tusk vo svojom príhovore v zjavnej narážke na Nemecko uviedol, že nestačí "skloniť s vinou hlavu". Najlepším znakom poučenia sa z minulosti je pritom podľa neho preukázanie pripravenosti "zorganizovať obranu celej západnej Európy a NATO proti agresii, ktorej sme svedkom na bojisku na Ukrajine".
Poľský premiér tiež uviedol, že Poľsko si buduje jednu z najsilnejších a najmodernejších armád v Európe, aby mohlo aktívne prispievať k jednote a sile NATO a Európy. Poľsko prišlo počas druhej svetovej vojny a nemeckej okupácie o asi šestinu svojej populácie a utrpelo aj obrovské škody na infraštruktúre, priemysle a poľnohospodárstve. Predchádzajúca poľská vláda vedená pravicou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) pritom žiadala od Nemecka vojnové reparácie vo výške 1,3 bilióna eur. Tuskov kabinet tieto požiadavky zmiernil a žiada aspoň nejakú formu kompenzácia, ktorá by mohla posilniť bilaterálne vzťahy. Nemecko však viackrát uviedlo, že túto záležitosť považuje za uzavretú a nebude o nej rokovať.
