Washington/Londýn - Spojené štáty americké zvažujú stiahnutie časti svojich bojových síl z Iraku, ku ktorému by mohlo dôjsť od septembra tohto roku.
K hlavným faktorom pre takýto krok patrí naliehavá potreba vyslania dodatočných amerických jednotiek do Afganistanu. S odvolaním sa na vládnych a vojenských predstaviteľov USA to včera uviedol denník The New York Times vo svojom internetovom vydaní.
Bojovníci Talibanu a ďalších povstaleckých skupín v Afganistane zintenzívnili svoju činnosť, pričom spôsobili rastúci počet obetí na strane afganských a Američanmi vedených koaličných síl.
Počas mája a júna zahynulo v Afganistane viac Američanov a spojeneckých vojakov ako v Iraku, pričom tento trend v júli pokračuje. Hoci ešte nepadlo rozhodnutie, podľa vojenských zdrojov by do januárového odchodu prezidenta Georgea W. Busha z funkcie mohla byť z Iraku stiahnutá alebo prinajmenšom pripravená na stiahnutie jedna až tri z 15 bojových brigád.
V Pentagóne chcú takto mnohí uľahčiť záťaži kladenej na armádu, ale zároveň aj uvoľniť viac jednotiek pre Afganistan a potenciálne ďalšie misie. Podľa najoptimistickejšej verzie by v Iraku zostalo 120.000 až 130.000 amerických vojakov.
V uplynulom roku pritom v krajine spolu s dodatočne vyslanými silami pôsobil najvyšší počet 170.000 Američanov.
Akékoľvek zníženie počtu vojakov oznámené pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA by mohlo ovplyvniť súčasné ostré spory medzi republikánskym a demokratickým kandidátom Johnom McCainom a Barackom Obamom v spore o dĺžku pôsobenia amerických síl v Iraku, uviedli noviny New York Times.
Hlavný veliteľ britských ozbrojených síl Jock Stirrup včera medzitým oznámil, že Británia plánuje v budúcom roku výrazné zníženie počtu svojich vojakov v Iraku. Londýn tak chce zamedziť v ďalšom tlaku na armádu, ktorá je zaťažená pôsobením vojakov v južnom Iraku a Afganistane.
Británia mala v pláne už tento rok obmedziť svoje sily v Iraku zo 4000 na 2500, rozhodnutie však odložila kvôli násilným zrážkam v Basre, uviedla agentúra Associated Press.
Bojovníci Talibanu a ďalších povstaleckých skupín v Afganistane zintenzívnili svoju činnosť, pričom spôsobili rastúci počet obetí na strane afganských a Američanmi vedených koaličných síl.
Počas mája a júna zahynulo v Afganistane viac Američanov a spojeneckých vojakov ako v Iraku, pričom tento trend v júli pokračuje. Hoci ešte nepadlo rozhodnutie, podľa vojenských zdrojov by do januárového odchodu prezidenta Georgea W. Busha z funkcie mohla byť z Iraku stiahnutá alebo prinajmenšom pripravená na stiahnutie jedna až tri z 15 bojových brigád.
V Pentagóne chcú takto mnohí uľahčiť záťaži kladenej na armádu, ale zároveň aj uvoľniť viac jednotiek pre Afganistan a potenciálne ďalšie misie. Podľa najoptimistickejšej verzie by v Iraku zostalo 120.000 až 130.000 amerických vojakov.
V uplynulom roku pritom v krajine spolu s dodatočne vyslanými silami pôsobil najvyšší počet 170.000 Američanov.
Akékoľvek zníženie počtu vojakov oznámené pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA by mohlo ovplyvniť súčasné ostré spory medzi republikánskym a demokratickým kandidátom Johnom McCainom a Barackom Obamom v spore o dĺžku pôsobenia amerických síl v Iraku, uviedli noviny New York Times.
Hlavný veliteľ britských ozbrojených síl Jock Stirrup včera medzitým oznámil, že Británia plánuje v budúcom roku výrazné zníženie počtu svojich vojakov v Iraku. Londýn tak chce zamedziť v ďalšom tlaku na armádu, ktorá je zaťažená pôsobením vojakov v južnom Iraku a Afganistane.
Británia mala v pláne už tento rok obmedziť svoje sily v Iraku zo 4000 na 2500, rozhodnutie však odložila kvôli násilným zrážkam v Basre, uviedla agentúra Associated Press.
