TEHERÁN - Niekdajší iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf, ktorý v mene svojej krajiny vyjednal v roku 2015 prelomovú jadrovú dohodu so svetovými mocnosťami, odstúpil po necelých dvoch týždňoch z funkcie viceprezidenta. Oznámil to v pondelok na sociálnej sieti, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Minulý týždeň som odstúpil z funkcie viceprezidenta pre strategické záležitosti," uviedol Zaríf v príspevku na sociálnej sieti X s tým, že takýmto oznámením chcel predísť špekuláciám, ako aj zámienkam pre narušenie práce vládneho kabinetu. Zo svojej novej funkcie odstúpil len necelé dva týždne po tom, ako si ho do nej vybral nový iránsky reformný prezident Masúd Pezeškiján. Rezignáciu Zaríf odôvodnil viacerými vecami, no predovšetkým sklamaním zo zloženia navrhovaného 19-členného vládneho kabinetu. "Hanbím sa, že som nedokázal dôstojne zrealizovať odborné stanovisko výborov (zodpovedných za výber kandidátov) a dosiahnuť začlenenie žien, mládeže a predstaviteľov etnických skupín, ako som sľúbil," povedal.
Jeho odstúpenie z funkcie pramení z jeho pochybností
AFP pripomína, že Pezeškiján predstavil v nedeľu svoj nový kabinet, ktorý má teraz odobriť parlament. Navrhovaný zoznam, v ktorom je len jediná žena, vyvolal kritiku časti iránskeho reformného tábora, a to aj z dôvodu, že zahŕňa aj konzervatívcov z vlády zosnulého prezidenta Ebráhíma Raísího. Zaríf tvrdí, že po vymenovaní za viceprezidenta sa dostal pod tlak verejnosti aj preto, že jeho deti majú americké občianstvo. V Iráne totiž platí od októbra 2022 legislatíva, ktorá zakazuje menovať do tzv. citlivých pozícií osoby, ktoré majú buď sami dvojaké občianstvo, alebo ho má ich manželský partner či deti.
Zaríf dodal, že jeho odstúpenie z funkcie pramení z jeho pochybností o tom, že by v nej vedel byť v súčasnom kabinete užitočný. Ministrom zahraničných vecí bol tento politik v rokoch 2013 - 2021 vo vláde umierneného prezidenta Hasana Rúháního. Medzinárodne sa stal svojho času známym vďaka zdĺhavým rokovaniam o jadrovej dohode. Dohodu známu aj pod oficiálnym názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) podpísali s Iránom v roku 2015 Spojené štáty, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko.
Teherán zaväzovala k tomu, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. USA však v roku 2018, za vlády exprezidenta Donalda Trumpa, od dohody odstúpili a následne voči Iránu opätovne zaviedli sankcie. Irán sa v dôsledku týchto sankcií ocitol v akútnej hospodárskej kríze a reagoval aj postupným porušovaním podmienok vyplývajúcich z dohody. Zaríf sa však vďaka JCPOA stal zástupcom akéhosi otvorenejšieho a navonok orientovaného Iránu.
