WASHINGTON - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok na tlačovej konferencii na záver summitu Severoatlantickej aliancie vo Washingtone vyhlásil, že Ukrajina sa na NATO môže spoľahnúť teraz aj dlhodobo.
Uviedol tiež, že Ukrajina má za sebou ťažkú zimu a jar. Objasnil, že spomalenie dodávok vojenskej pomoci malo pre Ukrajinu "reálne dôsledky", pričom ale vyzdvihol odvahu a húževnatosť ukrajinskej armády, ktorá sa snažila udržať svoje pozície. Stoltenberg zdôraznil, že Aliancia nesmie dopustiť, aby sa takáto situácia opakovala, a ubezpečil, že NATO urobí všetko pre to, aby Ukrajina vo vojne rozpútanej Ruskom dosiahla víťazstvo, a podrobne informoval o dohodnutej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
Spojenci podľa neho súhlasili s iniciatívou na konkrétnu pomoc Ukrajine v oblasti posilnenia bezpečnosti a bojového výcviku. NATO bude podľa neho koordinovať vzdelávanie a bojový výcvik ukrajinských ozbrojených síl na základniach spojeneckých krajín, ako aj plánovať a koordinovať presuny materiálu z logistických centier na Ukrajinu a opravy vojenskej techniky. Spojenci sa dohodli aj na vydelení 40 miliárd eur pre Ukrajinu na najbližší rok, potvrdil Stoltenberg.
Okrem toho, ako dodal generálny tajomník NATO, aliancia bude túto pomoc na svojich budúcich summitoch prehodnocovať, aby na potreby Ukrajiny reagovala adekvátnym spôsobom. Dodal, že dlhodobá podpora ukrajinských ozbrojených síl neurobí z aliancie stranu konfliktu, ale pomôže Ukrajine uplatniť si právo na sebaobranu. Potvrdil, že ak Ukrajina bude pokračovať v nevyhnutných reformách, členské štáty Aliancie ju budú podporovať na jej nezvratnej ceste do NATO.
Dodal, že spojenci na summite vo Washingtone vyslali aj signál Moskve, že násilie a zastrašovanie nezostanú bez odpovede. Na záverečnej tlačovej konferencii po summite NATO vo Washingtone Stoltenberg upozornil aj na to, že spoločné bielorusko-čínske vojenské cvičenia ukazujú, ako sa Čína približuje k NATO v Európe, Arktíde a inde. "Toto dobre zapadá do trendu, ktorý badáme: užšia koordinácia medzi Čínou a Ruskom, Čínou a Bieloruskom," uviedol Stoltenberg.
Šéf Aliancie poukázal aj na "nebezpečné správanie" Pekingu v Juhočínskom mori. Povedal, že Čína tam "ohrozuje svojich susedov a zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť". Dodal, že Alianciu to "núti užšie spolupracovať s našimi partnermi v ázijsko-tichomorskom regióne". Tlačová agentúra AP informovala, že v posledný deň summitu sa Severoatlantická rada na úrovni hláv štátov a vlád stretla s partnermi z ázijsko-pacifického regiónu: Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Kórey a Japonska.
Peking odmieta obvinenia, ktoré na adresu Číny zazneli na pôde NATO
Čína nikdy nebude akceptovať "nepodložené obvinenia" vznesené proti nej na summite NATO vo Washingtone, povedal minister zahraničných vecí Wang I svojmu holandskému kolegovi Casparovi Veldkampovi v telefonickom rozhovore. Podľa agentúry Reuters o tom v piatok informovalo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Wang I uviedol, že Čína je ochotná udržiavať kontakty s NATO, od ktorej však očakáva, že nebude zasahovať do jej vnútorných záležitostí a spochybňovať jej záujmy.
Povedal, že Čína a krajiny NATO majú odlišné politické systémy a hodnoty, ale to by nemalo byť pre alianciu NATO dôvodom, aby "vyvolávala konfrontáciu s Čínou". Čína vo štvrtok kritizovala vyhlásenie summitu NATO, v ktorom lídri členských krajín uviedli, že Čína sa stala rozhodujúcim podporovateľom vojnového úsilia Ruska na Ukrajine a Peking naďalej predstavuje systémové výzvy pre Európu a bezpečnosť.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí pripomenul, že Čína nie je pôvodcom krízy na Ukrajine. Dodal, že postoj Číny k Ukrajine je otvorený a jej cieľom je podporovať mierové rozhovory a usilovať sa o politické riešenie. Pokiaľ ide o vzťahy s Holandskom, Wang I povedal, že Čína je ochotná nadviazať úzke vzťahy s novou holandskou vládou a viesť s ňou všestranný dialóg. Dodal, že Čína verí, že Holandsko povzbudí Európsku úniu, aby na Čínu nazerala objektívne a racionálne, a že zohrá konštruktívnu úlohu pri udržiavaní rozvoja vzťahov medzi Čínou a EÚ.
Nový britský premiér vyzýva spojencov z NATO, aby zvýšili výdavky na obranu
Britský premiér Keir Starmer vo štvrtok vyzval ostatných spojencov z aliancie NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu. Argumentoval, že je to potrebné v záujme ochrany hodnôt aliancie v "novej a nebezpečnej ére". Ako v noci na piatok informovala agentúra Reuters, v prejave na svojom prvom medzinárodnom summite, odkedy sa stal predsedom britskej vlády, Starmer zopakoval, že jeho kabinet predloží plán na vyčlenenie 2,5 percenta HDP na obranu.
V príhovore na summite NATO vo Washingtone Starmer uviedol, že dve percentá HDP na obranu v súčasnosti vynakladá 23 z 32 členov aliancie. Upozornil však, že "vzhľadom na vážne hrozby pre našu bezpečnosť musíme ísť ďalej". Podľa Starmera "čelíme generačnej hrozbe zo strany Ruska, ktorému pomáha Severná Kórea a Irán". Dodal, že konflikty zúria na celom Blízkom východe i v severnej Afrike; výzvou je aj Čína, či terorizmus. Upozornil, že medzinárodné inštitúcie, ktoré by mali byť pripravené reagovať, sú podkopávané.
Reuters doplnil, že z analýzy, ktorú v apríli zverejnila predchádzajúca konzervatívna vláda, vyplýva, že výdavky Británie na obranu spĺňajúce kritériá NATO by v rozpočtovom roku 2024/25 mali predstavovať 2,32 percenta HDP.
Juhokórejský prezident na summite NATO poukázal na spojenectvo Ruska a KĽDR
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol vo štvrtok avizoval posilnenie spolupráce so Spojenými štátmi, Japonskom a alianciou NATO. Stane sa tak v reakcii na prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorú Jon považuje za účelovú dohodu, informovala vo štvrtok agentúra Jonhap. Jun to vyhlásil počas verejnej časti zasadnutia rady NATO vo Washingtone v čase stupňujúcich sa obáv z bezpečnostných dôsledkov rastúceho vojenského spojenectva medzi Moskvou a Pchjongjangom.
Juhokórejská vláda bude podľa prezidenta Juna pokračovať v posilňovaní spojenectva s USA, v spolupráci s USA a Japonskom a v partnerstve s NATO "s cieľom zmariť a neutralizovať nezákonnú vojenskú a ekonomickú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou". Dodal, že Južná Kórea bude podrobne analyzovať potenciálny vplyv rusko-severokórejskej spolupráce na svoju bezpečnosť a medzinárodný mier a podnikne kroky na prijatie náležitých protiopatrení.
Pokiaľ ide o spomínané účelové spojenectvo, Rusko podľa Juna chce, aby sa Severná Kórea aktívne zapojila do protiamerickej a protizápadnej rétoriky. "Severná Kórea dúfa, že Rusko jej (za to) poskytne pokročilé vojenské technológie a energetické zdroje a pomôže jej oslabiť monitorovanie sankcií uvalených Bezpečnostnou radou OSN (BR OSN)." Jun sa podľa agentúry Jonhap zrejme odvolával na ruské veto rezolúcie BR OSN z marca, ktorej schválenie by predĺžilo mandát misie odborníkov OSN monitorujúcich implementáciu sankcií proti Pchjongjangu.
Juhokórejský prezident vo svojom prejave kritizoval sily, ktoré odmietajú "medzinárodný poriadok založený na univerzálnych hodnotách a normách". O koho ide, však podľa agentúry Jonhap nešpecifikoval. "Autokratické režimy si zachovávajú svoju moc obmedzovaním slobôd svojich vlastných občanov a neustálym dohľadom nad nimi. Tajná dohoda tých, ktorí obhajujú zmenu status quo silou, priamo spochybňuje mier a prosperitu nastolenú slobodným svetom," upozornil Jun.
Dodal, že "bezpečnosť Európy aj Ázie je ohrozená, pričom súčasne". Poznamenal, že to je aj dôvod, prečo sa krajiny IP4 zúčastňujú na summite NATO už tretí rok po sebe, a zdôraznil nutnosť jednoty spojencov a priateľov. Skupina IP4 zahŕňa štyroch indo-pacifických partnerov NATO – Južnú Kóreu, Japonsko, Austráliu a Nový Zéland. Tieto štyri krajiny vydali vo štvrtok spoločné vyhlásenie, v ktorom dôrazne odsúdili nezákonnú vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou a prejavili odhodlanie spoločne čeliť bezpečnostným hrozbám, informovala v noci na piatok agentúra AP.
