PARÍŽ - Politickú mapu Francúzska výrazne prepísali nedávne voľby do Európskeho parlamentu (EP). Po takmer troch desaťročiach sa v krajine uskutočnia predčasné parlamentné voľby, naposledy sa konali v roku 1997.
Ešte boli známe len predbežné výsledky francúzskych eurovolieb a prezident Emmanuel Macron už vo večerných hodinách v nedeľu (9. júna) vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu). Zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb - prvé kolo na 30. júna a druhé na 7. júla. Hlava Elyzejského paláca tým reagovala na zdrvujúcu porážku svojej strany, ktorú porazila krajná pravica, čo oficiálne výsledky aj potvrdili.
Voľby do EP vo Francúzsku vyhralo krajne pravicové Národné združenie (RN) vedené 28-ročným Jordanom Bardellom (v novembri 2022 prevzal vedenie strany od Marine Le Penovej) so ziskom 31,4 percenta hlasov. Druhá skončila so ziskom 14,6 percenta hlasov koalícia Besoin d'Europe (Potrebujeme Európu), ktorej súčasťou bola aj strana Obroda (RE) prezidenta Emmanuela Macrona a na treťom mieste sa umiestili Socialisti s podporou 13,8 percenta voličov.
Vyhlásenie predčasných parlamentných volieb bolo prekvapujúce rozhodnutie
Mnohí politickí analytici sa zhodli na tom, že vyhlásenie predčasných parlamentných volieb bolo prekvapujúce rozhodnutie prezidenta Macrona a značne riskantný krok, pretože by mohol odovzdať veľkú moc krajnej pravici a stratiť ďalšie kreslá v 577 člennom Národnom zhromaždení. Niektorí francúzski politológovia však poukazujú na to, že hlava štátu chcela týmto krokom vytvoriť dojem odvážneho prezidenta, ktorý sa stavia problémom čelom. Navyše pripomínajú, že sa snaží využiť strach z chaosu, čo potvrdil aj tento týždeň, keď varoval, že programy krajnej pravice a krajnej ľavice môžu viesť k občianskej vojne. Tieto slová vyvolali značnú kritiku celého opozičného spektra.
Napätý politický kontext
Nemálo voličov vníma voľby aj ako referendum o osude prezidenta, ktorý bol kedysi považovaný za človeka schopného prekonať politické rozpory. Macron zasadol v Elyzejskom paláci v máji 2017, v tom čase ako vychádzajúca politická hviezda. Teraz je situácia odlišná, ale prezident zopakoval, že bez ohľadu na výsledok volieb zostane vo funkcii až do konca funkčného obdobia v roku 2027. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia v napätom politickom kontexte a v mimoriadne krátkom termíne, navyše len necelý mesiac pred otvorením olympijských hier v Paríži, ktoré sa začínajú 26. júla. Politické strany dostali na volebnú kampaň iba tri týždne.
Po dvoch rokoch teda pristúpia Francúzi opäť k volebným urnám a budú si voliť členov dolnej komory parlamentu. Národné zhromaždenie začalo písať svoju históriu počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 a spolu so Senátom (hornou komorou parlamentu) tvorí zákonodarnú moc v krajine. Poslanci sa volia na päť rokov v dvoch kolách priamych a všeobecných volieb. Prvé zasadanie novozvolených zákonodarcov je v Bourbonskom paláci (Palais Bourbon), sídle Národného zhromaždenia, naplánované na 18. júla.
Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že krajne pravicové Národné združenie je po úspechu v eurovoľbách na ceste zapísať si ďalšie volebné víťazstvo. V prvom kole volieb by mohlo získať 37 percent hlasov. Ľavicový blok Nový ľudový front môže počítať s podporou 28 percent voličov, zatiaľ čo centristickej strane prezidenta Emmanuela Macrona Obroda by malo na základe prieskumov odovzdať hlasy 20 percent voličov.
