BRUSEL - Rozšírením EÚ v roku 2004 sa prekonalo dovtedajšie rozdelenie Európy. Uviedol to v rozhovore výkonný podpredseda Európskej komisie (EK) pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.
Eurokomisár skonštatoval, že išlo o zavŕšenie niekoľkoročného úsilia, keď Slovensko bolo v skupine krajín, ktoré sa nemuseli stať novými členmi. Spomenul emócie, ktoré ako vtedajší generálny riaditeľ pre európske záležitosti na Ministerstve zahraničných vecí SR zažíval spolu so slovenskou delegáciou v Dubline, kde na počesť rozšírenia boli v prezidentskom paláci vztýčené vlajky nových členských krajín.
archívne video
Podľa Šefčoviča sa rozšírením Únie v roku 2004 prekonalo dovtedajšie rozdelenie Európy a platí výrok, že "Európa konečne dýcha oboma pľúcami". "Všetci si pamätáme históriu rozdelenej Európy. Ten fakt, že sa spájame do veľkej európskej rodiny, všetci čo sa zúčastnili toho podujatia, boli veľmi dojatí a tešili sa na novú etapu," uviedol.
Vymenovaný za vedúceho Stáleho zastúpenia SR
O niekoľko týždňov na to bol vymenovaný za vedúceho Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli, odkiaľ jeho kroky smerovali do Európskej komisie, kde Slovensko zastupuje od konca roku 2009. Počas 20 rokov strávených v Bruseli Šefčovič pozorne vnímal míľniky, ktorými prešlo aj Slovensko - prípravu sedemročných rozpočtov EÚ, cez ktoré do krajiny prúdili miliardy eur, odstránenie hraničných bariér, vstup do eurozóny. To všetko podľa jeho slov zvýšilo konkurencieschopnosť Slovenska a aj životnú úroveň občanov.
"To, že platíme rovnakou menou ako Nemci či Francúzi, a ako jediní z Vyšehradskej štvorky, sa pred niekoľkými rokmi zdalo nedosiahnuteľné," spomína Šefčovič.Na otázku, či ako priamy svedok všetkých zmien, ktorými Únia prešla za 20 rokov, ešte stále vníma delenie na staré a nové členské štáty, Šefčovič povedal, že to zrejme ešte nejakú chvíľu potrvá, čo je dané aj tým, že zakladajúce štáty mali pred novšími členmi náskok niekoľkých desaťročí. Vidieť to napríklad na zastúpení Slovákov na dôležitých postoch v euroinštitúciách.
"Aj napriek obrovskému (ekonomickému) rastu, ktorý zaznamenali všetky nové členské štáty, ešte stále nedosahujeme priemer EÚ. Treba na tom ešte popracovať. Je tu veľa otázok z minulosti, ktoré sa periodicky otvárajú," vysvetlil. Spresnil, že ide napríklad o tému dvojakej kvality potravín a výrobkov alebo rozdiely v príjmoch poľnohospodárov.
Zlepšenie tohto stavu
Zlepšenie tohto stavu je podľa neho spoločnou úlohou európskych inštitúcií a členských krajín, čo má okrem iného zabrániť tomu, aby mladí ľudia z nových členských krajín odchádzali z domova a mali dostatok šancí na dobré vzdelanie, prácu a kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Upozornil, že Únia za 20 rokov prešla sériou kríz - finančnou a plynovou krízou z roku 2009, migračnou krízou, pandémiou a teraz čelí dvom vojnám vo svojom susedstve, pričom vojna na Ukrajine viedla k vysokým cenám energií a nedostatku plynu v Európe.
"Som presvedčený, že päťmiliónové Slovensko, bez ohľadu na to, že v ňom pracujú šikovní a pracovití ľudia, oveľa lepšie zvláda búrlivý nástup 21. storočia ako keby tomu krajina čelila sama," opísal situáciu. Dodal, že pre Slovensko je výhodné byť vo väčšom klube, lebo veľkosť má vplyv na geopolitiku, ktorú určujú vzťahy medzi veľkými ekonomikami ako je tá európska, americká a čínska.
