MOSKVA - Zdá sa, že ruské pozemné sily sú blízko k vytvoreniu pokročilejšej verzie svojich obávaných raketometov TOS-1A a TOS-2, ktoré sú známe svojimi neobvyklými vlastnosťami. Tie zahŕňajú použitie termobarických zápalných hlavíc, ktoré spôsobujú rozsiahle straty na životoch a majetku. Nová zbraň má dostať názov TOS-3 Dragon (Drak) a podľa všetkého bude ešte ničivejšia.
TOS-1A je ťažký viachlavňový raketový plameňometný systém na podvozku tanku T-72. Vo veľkej miere sa používa na Ukrajine a často sa objavuje v propagačných materiáloch ruského ministerstva obrany. Jeho termobarická hlavica má dve výbušné náplne. Jedna náplň obsahuje palivo, ktoré sa zmieša s atmosférickým kyslíkom a vytvorí oblak podobný aerosólu. Druhá nálož ho odpáli a vytvorí mohutnú tlakovú vlnu. Vysoká teplota a ničivá tlaková vlna dokážu poškodiť aj mohutné budovy.
V januári tohto roku Rusi predstavili vylepšenú verziu raketometu s označením TOS-2 a už teraz sa hovorí o tretej generácii. TOS-3 Dragon má kombinovať silné stránky oboch predchodcov a odstrániť slabiny, ktoré mali. Podľa informácii agentúry TASS si Závod dopravného strojárstva Omsk patentoval vývoj nového raketometu. Podrobnosti síce nezverejnili, no ochranná známka so schematickým obrázkom čo-to napovedá.
TOS-3 má byť vylepšeným plameňometným tankom
TOS-3 má za cieľ odstrániť slabiny svojich predchodcov – slabý dostrel TOS1 a neobratný podvozok TOS-2. Dragon by mal mať dlhší dostreľ ako verzia TOS-2, ktorá údajne dokáže útočiť na ciele do 15-tisíc až 24-tisíc metrov. Nevýhodou TOS-2 je ale jej umiestnenie na kolesovom podvozku vozidla 6×6 Ural. Ten je neobratný a má problémy s ukrajinským blatom. Konštruktéri ho preto zrejme osadia na pásový podvozok ako pri TOS-1, ktorý pozostáva z podvozku tanku T-72, z ktorého je odobratá veža.
Výrobu raketometov Kremeľ spustil ešte v 80. rokoch pod názvom TOS-1 Buratino. Využili ich v Afganistane a neskôr ich nasadili aj v Čečensku a v Sýrii. Na Ukrajine ich Rusi nasadili do bojov pri Bachmute či v Avdijivke. Samotná zbraň síce nie je zakázaná Ženevským dohovorom, no jej používanie na civilné ciele porušuje medzinárodné humanitárne právo.
