BELEHRAD - Ruský prezident Vladimir Putin a jeho srbský náprotivok Aleksandar Vučić úzko spolupracujú. To však znepokojuje odborníkov, ktorí sa teraz obávajú eskalácie konfliktu v Kosove. Plánuje šéf Kremľa čoskoro ďalšiu vojnu v Európe?
Ruské vojnové plány vraj siahajú ďaleko za Ukrajinu. Od začiatku ruskej útočnej vojny sa v bývalých sovietskych krajinách objavujú varovania pred eskaláciou. Plánuje Vladimir Putin ďalšiu vojnu v Európe?
Plánuje Putin ďalšiu vojnu na Balkáne?
Zatiaľ čo útoky na Ukrajinu pokračujú, situácia v juhosrbskej provincii Kosovo sa môže ešte zhoršiť. Pred možným konfliktom na Balkáne varovala aj aktivistka Kati Schneebergerová. Podľa nej by mohol nastať hororový scenár. Ešte pred eurovoľbami podľa nej Vladimír Putin „vytvorí s Vučićovou pomocou druhé bojisko na európskej pôde na Balkáne“.
Odborníci sú znepokojení pretrvávajúcim konfliktom v Kosove
Týmto "bojiskom" by mohlo byť Kosovo, kde už konflikt prebieha. Situácia v regióne je napätá. V roku 2023 došlo k vážnym nepokojom medzi vojakmi KFOR (NATO) a kosovskými Srbmi. Zranených bolo 30 vojakov NATO. V septembri 2023 polovojenské jednotky zaútočili na policajtov v severnom Kosove, jeden policajt zomrel. O niečo neskôr srbský prezident zmobilizoval jednotky na hraniciach.
Konfliktom sužovaná provincia sa už roky chce odtrhnúť od Srbska. Srbsko však snahu o nezávislosť rezolútne blokuje. Na zlosť Západu Moskva tiež podporuje balkánsku krajinu v jej pozícii získať späť bývalú provinciu Kosovo. Krajina, ktorú dnes takmer výlučne obývajú Albánci, sa v roku 2008 vyhlásila za nezávislú. Belehrad to nechce uznať. Ide o pokračujúcu hru, ktorú hrá Srbsko spolu s Ruskom. V správe Deutschlandfunk z roku 2008 sa uvádza, že Rusko a Srbsko by mohli zaútočiť, ak sa Kosovo vyhlási za nezávislé. Provincia by tým porušila zákon, pretože obe krajiny musia súhlasiť, ako to stanovuje rezolúcia OSN 12 44.
Úmyselné zasahovanie Ruska do kosovsko-srbského konfliktu
Ruské zasahovanie sa uzkázalo byť zjavné. Rusko sa konkrétne nezameriava na Kosovo, je to len prostriedok na destabilizáciu Západu a jeho kontrolu. Vplyv krajiny je už jasný. "V srbskom politickom prostredí sú jasné proruské prúdy. Bývalý šéf spravodajských služieb Vulin aj Dačič zastupujú proruské pozície. Moskva si je vedomá toho, ako možno politicky dráždiť Západ," vysvetľuje Jakov Devčič, šéf srbského zahraničného kancelárie Srbsko/ Čierna Hora z Nadácie Konrada Adenauera pridruženej k nemeckej strane CDU pre noviny „Bild“. Za vlády Vučića je Srbsko jedinou krajinou spomedzi juhovýchodných európskych kandidátskych krajín, ktorá po začatí ruskej útočnej vojny proti Ukrajine neuvalila sankcie na Moskvu. EÚ vníma Rusko ako destabilizujúci faktor na Balkáne. Srbskí a ruskí ministri zahraničných vecí podpísali na Valnom zhromaždení OSN šesť mesiacov po začiatku ukrajinskej vojny dohodu o budúcej spolupráci. Na samite Hodvábnej cesty v októbri 2023 v Číne Vučić a Putin podpisali dohodu o voľnom obchode.
Mali by sa EÚ a NATO báť novej vojny? Nie vojna v Kosove je "skôr nepravdepodobná," hovorí Devčič, pretože "väčšina Srbov nechce uznať štát Kosovo v žiadnej forme, ale ani nie je ochotná ísť zaň do vojny".
