KODAŇ – Ukrajina nemala nikdy bližšie k vstupu do NATO ako v súčasnej situácii. Rusi sa dlhé roky snažia zamedziť vplyv NATO, no počas vojny na Ukrajine sa už táto organizácia stihla rozšíriť do Fínska, pričom na zozname je aj Ukrajina. Nórsko prišlo s absurdnou ponukou, ako by k tomu mohlo dôjsť. Zelenskyj sa nad tým len pousmial.
archívne video
Téma vstupu Ukrajiny do NATO je od svojich počiatkov veľmi citlivá. Niektorí hovoria o zbytočnej provokácii Ruskej federácie, iní o bezpečnom území priamo pod ochranou západného sveta. Najväčšou zbraňou NATO je podľa expertov článok 5, ktorí hovorí nasledovné: "Útok proti ktorémukoľvek členovi NATO, je útokom proti všetkým."
Najväčšou hrozbou pre Severoatlantickú alianciu bola od začiatku Varšavská zmluva (NATO k nej vznikla ako protipol), tvorená krajinami Sovietskeho zväzu. Zostalo to v podstate doteraz, akurát zo ZSSR je "už len" Rusko. Okrem toho celé medzinárodné spoločenstvo si je vedomé, že ako Rusko, tak aj USA, sa vyhýbajú priamemu konfliktu. Hlbšia spolupráca s USA slúži preto ako odpútanie sa od sféry vplyvu Ruskej federácie. Inými slovami, keby bola Ukrajina vo febuári 2022 člsnom NATO, na jej území by nedošlo k žiadnej invázii.
Reakcia Zelenského
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj považuje preto vstup svojej vlasti do NATO za jednu z priorít zahraničnej politiky. Náčelník štábu generálneho tajomníka NATO Stian Jenssen sa však pre nórsky denník VG pred niekoľkými dňami vyjadril, že Ukrajina by mala do značnej miery uľahčenú cestu k vstupu do NATO, pokiaľ by sa vzdala časti svojho územia v prospech Ruska. "Myslím, že riešením pre Ukrajinu by bolo, keby sa vzdala časti územia a na oplátku získala členstvo v NATO," povedal.
Ukrajinská strana sa voči tomuto tvrdeniu ohradila. Prezident Zelenskyj dokonca povýšil toto vyjadrenie do kategórie nezmyslov, keď na ponuku reagoval nasledovne: "Jasne, sme pripravení vymeniť Belgorod za naše členstvo v NATO." Tento výrok len poukazoval, akú absurditu vyslovil nórsky predstaviteľ NATO.
Oficiálne územie Ukrajiny
Belgorod je ruské mesto ležiace 40 km od hranice Ukrajiny a Ruskej federácie. Časť pohraničia v Bielgorodskej oblasti obsadili pred istým časom Rusi. Od začiatku invázie (24. február 2022) je mesto pod paľbou ukrajinských lietadiel. V Belgorode údajne operujú ruskí partizáni, ktorí šíria po regióne nepokoje.
Predstaviteľ spadajúci pod generálneho tajomníka NATO sa neskôr za svoje vyjadrenie ospravedlnil. Súvislosť s Belgorodom spadá oficiálne oveľa ďalej, ako je invázia na Ukrajinu. Po brestlitovskom mieri v roku 1918 Rusi o toto územie prišli v prospech Ukrajiny.
