ZÜRICH - Rozsah vojenskej podpory západných krajín pre Ukrajinu po začiatku ruskej invázie mnohých prekvapil. Len málokto očakával, že členovia Severoatlantickej aliancie poskytnú Kyjevu i moderné tanky či výcvik pre ukrajinských vojakov. Povedal to Niklas Masuhr, bezpečnostný analytik zo Spolkovej technickej vysokej školy vo švajčiarskom Zürichu.
Rusko spustilo rozsiahly útok na susednú Ukrajinu vlani 24. februára. Ruský prezident Vladimir Putin to označil za "špeciálnu vojenskú operáciu", ktorej cieľom mala byť "demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny".Ruské vojská obsadili krátko po začatí invázie veľkú časť Doneckej a Luhanskej oblasti na východe a časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. V súčasnosti prebiehajú najväčšie boje na východe Ukrajiny v Luhanskej a Doneckej oblasti – ohniskom bojov je už niekoľko mesiacov mesto Bachmut v Doneckej oblasti.
VIDEO: Vojna na Ukrajine - deň č. 364
Situácia na fronte sa môže rýchlo zmeniť
Masuhr si myslí, že za súčasných podmienok sa frontová línia s najväčšou pravdepodobnosťou do leta zásadne neposunie ani jedným smerom. Podľa jeho slov sa zdá, že Rusko ani Ukrajina momentálne nedokážu viesť prelomové vojenské operácie. Pripomenul však, že ak by sa podmienky na bojisku zásadne zmenili, napríklad ak by jedna zo strán vyčerpala svoje zásoby munície, situácia by sa mohla rýchlo zmeniť.
Západné krajiny poskytli Ukrajine od začiatku vojny rozsiahlu vojenskú podporu – dodali jej napríklad systémy protivzdušnej obrany či húfnice a prisľúbili aj moderné tanky i bojové vozidlá pechoty (BVP) potrebné na spustenie protiofenzívy. Masuhr uviedol, že západné tanky sú pre Ukrajinu dôležité, no zdôraznil najmä veľký význam bojových vozidiel pechoty Marder a Bradley, ktoré podľa neho Kyjev nevyhnutne potrebuje na prechod do protiofenzívy. Jedna obrnená brigáda však vývoj vojny nezmení, poznamenal. "Systémy protivzdušnej obrany a delostrelectvo (vrátane munície) pravdepodobne zostanú najdôležitejšie, keďže ide o minimálne požiadavky na obranu," uviedol analytik. Ukrajina sa podľa neho nemôže spoliehať na to, že Rusko vyčerpá svoje zásoby munície.
Konflikt by sa mohol skončiť za rokovacím stolom
Generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA, nedávno povedal, že Rusko ani Ukrajina pravdepodobne nedosiahnu svoje ciele vojenskou cestou a očakáva preto, že rusko-ukrajinský konflikt sa skončí za rokovacím stolom. Masuhr uviedol, že situácia na bojisku zásadne ovplyvňuje vyjednávacie pozície. Podľa jeho slov je teda otázne to, či budú mierové rokovania rovnocenné, alebo bude mať jedna zo strán výraznú výhodu.
Vojna upozornila Európu na obranu i energetickú bezpečnosť
Európske krajiny sa v dôsledku konfliktu na Ukrajine začali viac zameriavať na svoju obranu i energetickú bezpečnosť. Vojna takisto ukázala výrazné slabiny Ruska v oblasti armády a obrany. Uviedol to James Hackett z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) v minulotýždňovej analýze (15. februára).
"Ruská invázia v roku 2022 poskytla Severoatlantickej aliancii nový dôvod existencie (raison d’être) a primäla Fínsko a Švédsko, aby oficiálne požiadali o vstup do Aliancie," napísal Hackett, ktorý sa venuje analýzam v oblasti konfliktov, armády a obranných technológií. Mnohé štáty takisto prehodnotili svoje priority v oblasti obrany a strategické ťažisko v Európe sa presunulo viac na sever a na východ.
Hackett poukázal na vplyvy konfliktu na Ukrajine na bezpečnostné prostredie Európy a pripomína ďalšie možné rozširovanie NATO, zvyšovanie vojenských spôsobilostí európskych krajín či ďalšie záväzky Spojených štátov. Pripomenul nový fond na posilnenie nemeckej obrany, ktorý spolkový kancelár Olaf Scholz oznámil krátko po začiatku ruskej invázie, či zvýšenie výdavkov na obranu u viacerých krajín – čo je najviac viditeľné v Poľsku.
Ruská armáda nie je dostatočne pripravená
Hackett píše o problémoch Ruska, ktoré sa vyskytli počas takmer rok trvajúcej vojny. Inváziu podľa neho začalo na základe viacerých nesprávnych predpokladov. "Ukrajinskí lídri z krajiny neušli a ukrajinské ozbrojené zložky sa nezrútili," napísal. Dodal, že ruská armáda sa ukázala byť nedostatočne pripravená na ofenzívu voči odhodlanému a dobre vyzbrojenému protivníkovi. "Ruské sily preukázali nižšie štandardy v oblasti strategickej spôsobilosti, velenia a logistiky než Ukrajina," píše. Konštatuje, že ak bolo hlavným cieľom vojny potvrdiť ruskú nadradenosť voči blízkemu zahraničiu, účinok bol presne opačný.
Bielorusko ako spoluvinník
Bielorusko sa zblížilo s Ruskom a Hackett ho označil za "spoluvinníka" invázie na Ukrajinu, keďže Rusku poskytlo logistickú aj materiálnu podporu. Rusko však zjavne stratilo časť vplyvu v strednej Ázii a je diskutabilné, či dokáže byť sprostredkovateľom napríklad medzi Arménskom a Azerbajdžanom, uvádza analytik.
