KYJEV - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol počas videokonferencie s predstaviteľmi krajín skupiny G7 uskutočnenie "svetového mierového summitu". Ten by podľa Zelenského určil, ako a kedy má Kyjev implementovať jednotlivé body svojho mierového plánu, a to s cieľom zaistiť bezpečnosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Situáciu sledujeme ONLINE.
Naživo z Ukrajiny
292. deň vojny na Ukrajine
ONLINE
21:20 Spojené štáty sú pripravené schváliť dodávku batérie systémov protivzdušnej obrany Patriot pre Ukrajinu. V utorok to pod podmienkou anonymity uviedli traja americkí predstavitelia s tým, že toto rozhodnutie, ktoré zatiaľ nie je konečné a nebolo ani zverejnené, by mohlo byť prijaté tento týždeň. TASR správu prevzala z agentúry AP.
20:04 Na Ukrajine v posledných týždňoch narástol počet prípadov otravy oxidom uhoľnatým. Spôsobuje to najmä fakt, že ľudia musia z dôvodu výpadkov elektrického prúdu po ruských útokoch používať generátory a kachle na drevo, no niekedy ich nevedia správne obsluhovať. V utorok o tom informovali ukrajinskí predstavitelia. Informovala o tom agentúra DPA.
18:17 Vatikán by mohol byť vhodným miestom na uskutočnenie mierových rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou zameraných na ukončenie vojny na Ukrajine. Na podujatí v talianskom Senáte to uviedol štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin, ktorého v utorok citoval server Vatican News. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry APA.
17:49 Turecko v utorok informovalo, že vyriešilo spor súvisiaci so cenovým stropom na ruskú ropu, ktorý zastavil plavbu ropných tankerov cez Bosporský a Dardanelský prieliv. Na plavbu cez tieto úžiny čakalo už niekoľko dní približne 20 ropných tankerov, uviedla agentúra AFP.
16:41 Na medzinárodnej darcovskej konferencii, ktorá sa konala v utorok v Paríži, sa na pomoc Ukrajine počas aktuálnej zimy vyzbierala približne miliarda eur. Oznámila to francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová. TASR o tom informuje na základe správ denníka The Guardian a agentúry AFP. Ministerka uviedla, že takúto sumu prisľúbilo Ukrajine dovedna 46 krajín a 24 medzinárodných organizácií. Prostriedky budú použité na obnovu zdecimovanej ukrajinskej energetickej siete, ako aj dodávky potravín a vody a pôjdu tiež do zdravotníctva a dopravy.
15:51 Velenie ukrajinských ozbrojených síl zverejnilo videonávod v ruštine, ktorý vojakom ruskej armády bojujúcim na Ukrajine radí, ako sa bezpečnejšie vzdať, a to za pomoci bezpilotného lietadla. V utorok o tom informovala britská stanica BBC. Video je dostupné aj na účte generálneho štábu ukrajinskej armády na sociálnej sieti Facebook. "Rozhodli sme sa použiť drony, aby bol proces vzdania sa bezpečnejší," uvádza sa vo videu.
15:26 Proruskí predstavitelia Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny obvinili v utorok proukrajinské elementy z poškodenia mosta vedúceho do strategicky dôležitého mesta Melitopol, obsadeného Rusmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. "Most v obci Konsťantynivka v oblasti východného predmestia Melitopolu poškodili teroristi," uviedol predstaviteľ Ruskom dosadenej oblastnej správy Vladimir Rogov. Dodal, že útok bol vykonaný pomocou výbušnín.
13:50 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v utorok uviedol, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) súhlasila s vyslaním svojich kontrolórov do jadrových elektrární na území Ukrajiny vrátane Rusmi obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES). Informuje o tom agentúra AFP. "Misie sú zamerané na zabezpečenie elektrární a zaznamenávanie všetkých pokusov o ich vonkajšie ovplyvňovanie, najmä ostreľovanie ruskými agresormi," uviedol Šmyhaľ vo vyhlásení zverejnenom po stretnutí so šéfom MAAE Rafaelom Grossim v Paríži.
13:24 Rusko v utorok odmietlo žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk. Ukrajina podľa Ruska musí akceptovať novú územnú "skutočnosť", informuje TASR podľa správy agentúry Reuters. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova nová územná skutočnosť znamená, že Rusko má štyri "nové subjekty". Nadobudlo ich v septembri anexiou štyroch ukrajinských oblastí, Organizácia spojených národov ju však odsúdila ako nelegálnu. "Bez toho, aby sa bral ohľad na tieto nové skutočnosti, nie je možné dosiahnuť pokrok," uviedol Peskov.
Peskov reagoval aj na požiadavky, ktoré Zelenskyj predostrel v pondelok skupine G7. Zahŕňali viac vojenskej pomoci pre Ukrajinu, podporu jej finančnej a energetickej stability a podporu mierového riešenia, ktorého súčasťou je stiahnutie ruských vojsk už začiatkom týchto Vianoc. "To sú tri kroky smerujúce k pokračovaniu vojny," vyhlásil Peskov s tým, že o stiahnutí ruských vojsk z Ukrajiny do konca tohto roka nemôže byť reč.
12:24 Medzinárodná darcovská konferencia, ktorá sa v utorok začala v Paríži, má pomôcť ukrajinskému ľudu zvládnuť túto zimu, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP. Macron v prejave uviedol, že medzinárodné podujatie je zamerané na poskytnutie krátkodobej pomoci. "Veľmi konkrétne ide o záväzky dodať generátory, pomôcť opraviť infraštruktúru, dodať LED osvetlenie," povedal. O túto formu pomoci požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa na konferencii zúčastňuje prostredníctvom videospojenia.
Francúzsky prezident označil ruské bombardovanie civilných cieľov na Ukrajine za vojnový zločin. Podľa jeho slov Kremeľ útočí na civilnú infraštruktúru, pretože ruskí vojaci utrpeli neúspechy na bojisku. Zámerom Moskvy je podľa Macrona "uvrhnúť ukrajinský ľud do zúfalstva".
12:11 Európska únia pomôže prekonať Ukrajincom útrapy nadchádzajúcej zimy. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to v utorok uviedla počas Medzinárodnej darcovskej konferencii v Paríži. Pomoc EÚ obsahuje aj príspevky zo Slovenska, informuje spravodajca TASR.
Šéfka EK uviedla, že v čase, keď teploty na Ukrajine klesli pod nulu a ruské útoky zanechali milióny ľudí bez prístupu k elektrine, kúreniu a vode, EÚ pomôže tým, ktorí to najviac potrebujú. Von der Leyenová urobila v Paríži tri dôležité oznámenia: pôjde o dodávku elektrických generátorov, zriadenie Centra zdravia a energie rescEU v Poľsku pre všetkých darcov z EÚ a z tretích krajín a nákup miliónov energeticky úsporných žiaroviek. Podľa jej slov EÚ od začiatku ruskej invázie pre Ukrajinu zabezpečila približne 800 elektrických generátorov.
09:29 Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching budú koncom decembra hovoriť o udalostiach tohto roka. V utorok o tom informoval ruský denník Vedomosti s odvolaním sa na nemenový zdroj, informuje agentúra Reuters. Vedomosti v tejto súvislosti oslovili hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, podľa ktorého Kremeľ plánuje stretnutie oficiálne oznámiť neskôr. Na otázku denníka o termíne a obsahu stretnutia však neodpovedal. Podľa nemenovaného zdroja je však nepravdepodobné, že by sa prezidenti stretli osobne.
09:01 usko počas takmer desaťmesačnej vojenskej agresie na Ukrajine používa desaťročia starú muníciu s vysokou mierou poruchovosti, pretože vyčerpáva svoje zásoby. Vyhlásil to nemenovaný vysokopostavený vojenský predstaviteľ USA, ktorého v pondelok citovala tlačová agentúra Reuters. "Čerpajú zo starnúcich zásob munície, čo jasne naznačuje, že sú ochotní používať i staršiu muníciu, z ktorej časť bola pôvodne vyrobená pred viac ako 40 rokmi," uviedol vojenský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.
Spojené štáty obviňujú Rusko, že so zámerom posilniť svoju palebnú silu sa obracia na Irán a Severnú Kóreu, keďže Moskva vyčerpáva svoje štandardné zásoby munície. Americký predstaviteľ odhaduje, že použiteľné zásoby munície Rusku postačia do začiatku roka 2023, ak sa neuchýli k zahraničným dodávateľom a starším zásobám. Používanie staršej munície je však spojené s rizikami, tvrdí predstaviteľ.
08:11 Svet musí "prehodnotiť jadrovú bezpečnosť" po tom, ako Rusko obsadilo najväčšiu európsku atómovú elektráreň v juhoukrajinskom meste Záporožie. Pred utorkovou konferenciou v Paríži to v rozhovore pre agentúru AFP povedal ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko.
Cieľom medzinárodnej konferencie, ktorú organizuje Francúzsko, je zabezpečiť financovanie obnovy poškodenej infraštruktúry na Ukrajine a posilniť podporu Kyjeva v boji proti ruskej okupácii. Za uplynulé dva mesiace cielené ruské útoky zničili najmenej 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Haluščenko preto na konferencii požiada o potrebné zariadenia a finančné prostriedky, aby Ukrajinci zvládli zimu.
06:16 Šéf Nórskej rady pre utečencov Jan Egeland očakáva v zime ďalšiu vlnu státisícov ukrajinských utečencov prichádzajúcich do Európy, ktorí vo svojej krajine čelia neúnosným podmienkam. Informuje o tom agentúra Reuters.
Ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru odrezali v ostatnom čase milióny ľudí od dodávok pitnej vody, tepla a elektriny. Moskva tvrdí, že neútočí na civilistov, ale že chce svojimi útokmi zmenšiť schopnosť Ukrajiny bojovať a prinútiť ju vyjednávať. Kyjev útoky na civilnú infraštruktúru označuje za vojnové zločiny.
"Nikto nevie, koľko ich bude, avšak iste budú státisíce ďalších utečencov (z Ukrajiny), keďže strašné a nezákonné bombardovanie civilnej infraštruktúry robí život na mnohých miestach neúnosným," povedal Egeland, ktorý sa začiatkom decembra vrátil z Ukrajiny. "Takže sa obávam, že kríza v Európe sa ešte viac prehĺbi a zatieni obdobné krízy inde vo svete," dodal.
EÚ sa dohodla na pomoci 18 miliárd eur Ukrajine, Maďarsko stiahlo veto
Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v pondelok večer v princípe dohodli na spoločnom balíku pomoci vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu v roku 2023 a na najmenej 15-percentnej globálnej dani pre veľké nadnárodné firmy. Ide o významný krok, ktorým sa zmenšuje aj spor medzi EÚ a Maďarskom. Na Twitteri to oznámilo české predsedníctvo Rady EÚ a následne tlačová agentúra AP.
Dohoda 27 veľvyslancov umožňuje, aby Budapešť dostala väčšiu časť sľúbených peňazí z fondov Únie, ktoré boli ohrozené pre sťažnosti ostatných členských štátov, že maďarský premiér Viktor Orbán sa odklonil od demokratického právneho štátu. Maďarsko doteraz využívalo svoje právo veta a blokovalo tak obe dohody - ostatné členské krajiny sa sťažovali, že Orbán toto právo zneužíva, aby sa dostal k zmrazeným eurofondom a k peniazom v rámci maďarského plánu obnovy.
"Megadohoda!" napísalo české predsedníctvo EÚ v pondelok večer na Twitteri a dodalo: "Veľvyslanci v princípe jednomyseľne schválili balíček finančnej podpory, ktorý má Ukrajine poskytnúť (pôžičku) 18 miliárd eur v roku 2023. České predsedníctvo dodržalo svoj sľub Ukrajine postaviť sa Rusku a EÚ zostáva jednotná."
Dohoda je zatiaľ stále dočasná, pretože ju musia formálne schváliť členské štáty EÚ, až následne začne platiť. V tomto sa však neočakávajú žiadne ťažkosti. Táto dohoda prichádza pred štvrtkovým summitom lídrov EÚ a pokračovanie sporu s Budapešťou mohlo toto stretnutie zmeniť na chaotickú, komplikovanú udalosť, píše AP. Na základe dohody bude mať Maďarsko schválený plán obnovy (po pandémii) a môže tak dostať 5,8 miliardy eur. Musí však splniť 27 podmienok týkajúcich sa demokratických reforiem, a to v oblasti nezávislosti justičných orgánov a právneho štátu. Mnoho členských krajín už vyhlásilo, že Maďarsko urobilo niektoré pozitívne kroky.
Pokiaľ ide o eurofondy, EÚ z nich zmrazí Budapešti namiesto 7,5 miliardy eur, navrhnutých Európskou komisiou, približne 6,3 miliardy eur, teda asi o 1,2 miliardy eur menej. Spomínaná dohoda umožňuje Orbánovi cítiť sa víťazne, pretože dokázal zmierniť postihy, ktoré mu hrozili, píše AP. Inštitúcie EÚ sú v spore s Orbánom celé roky. Rozhodli sa ho už prestať tolerovať pre "neliberálnu demokraciu", ktorú zaviedol v Maďarsku, ako ju sám nazval. Podľa ostatných lídrov EÚ sa však nezhoduje s tradičnou západnou liberálnou demokraciou. Mnohé rozdeľujúce otázky pri Orbánovi však zostávajú, prinajmenšom jeho vzťah s Ruskom, ktorý je vnímaný ako zhovievavý v porovnaní s ostatnými 26 členskými štátmi EÚ.
