VARŠAVA - Súčasne s obnovenými ruskými leteckými útokmi na Ukrajinu dopadla v utorok na územie členského štátu NATO Poľsko raketa. Najmenej dvaja ľudia zomreli. V kruhu krajín G7 a partnerov NATO, z ktorých mnohé hlavy štátov a vlád sa stretli na summite G20 na Bali, to vyústilo do série krízových stretnutí. Podľa amerického prezidenta Joea Bidena prvé zistenia o dráhe rakety naznačujú, že nebola odpálená z Ruska. Veľa otázok je stále otvorených, tu sú odpovede na tie najdôležitejšie z nich.
Čo je zatiaľ známe o dopade rakety?
Podľa poľského ministerstva zahraničných vecí ide o raketu ruskej výroby. Tá dopadla v utorok popoludní v areáli farmy v Przewodówe – dedine na krajnom východe krajiny, necelých desať kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Zomreli dvaja poľskí občania.
Kto vystrelil raketu?
Ani po niekoľkých hodinách o tom stále neboli žiadne spoľahlivé informácie. Poľský prezident Andrzej Duda povedal: "Vieme, že prakticky celý deň dochádzalo k ruským raketovým útokom na Ukrajinu. Momentálne však nemáme jasné dôkazy o tom, kto raketu odpálil. Vyšetrovanie prebieha." Biden v stredu na okraj summitu G20 povedal, že podľa trajektórie rakety je "nepravdepodobná", že by bola odpálená z Ruska. Neskôr na jednom z krízových stretnutí za zatvorenými dverami oznámil, že raketa by mohla byť protilietadlovou raketou z ukrajinských zásob.
Čo je známe o rakete?
Pre odborníkov prvé fotografie trosiek v mieste dopadu poukazovali na raketu zo systému protivzdušnej obrany S-300. O takejto rakete vraj hovoril aj Biden. Systém S-300 je sovietskej konštrukcie a je dnes nevyhnutnou súčasťou ukrajinskej protilietadlovej obrany proti ruským útokom. Len v utorok Rusko podľa kyjevských údajov vypálilo viac ako 90 rakiet a riadených striel.
Reakcia Poľska
Štát NATO medzi Nemeckom a Ukrajinou uviedol časti svojich ozbrojených síl do zvýšenej pohotovosti. Varšava si predvolala aj ruského veľvyslanca a zalarmovala NATO. Hovorca vlády potom vysvetlil, že sa rozhodla preveriť si u spojencov v NATO, či existujú dôvody na iniciovanie procedúr podľa článku 4 zmluvy o NATO. Stáli predstavitelia štátov aliancie sa chcú v stredu ráno stretnúť v centrále NATO v Bruseli na mimoriadnej schôdzi.
Čo upravuje článok 4?
Zabezpečuje konzultácie medzi krajinami NATO, ak niektorá z nich vidí ohrozenie celistvosti svojho územia, politickej nezávislosti alebo vlastnej bezpečnosti. Konkrétne sa v ňom uvádza: "Strany budú navzájom konzultovať, ak je podľa názoru jednej z nich ohrozená celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť jednej zo strán." To nemusí mať za následok konkrétne reakcie. Podľa NATO bol článok od založenia aliancie v roku 1949 konzultovaný sedemkrát – naposledy 24. februára, v deň ruskej invázie na Ukrajinu. Žiadali to vtedy Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Česká republika.
Pretože zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by raketa bola odpálená konkrétne na poľskú dedinu. Článok 5 stanovuje, že krajiny NATO považujú ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým partnerom za útok proti všetkým. Z toho vyplýva povinnosť poskytnúť pomoc. Článok 5 bol aktivovaný iba raz – po teroristických útokoch v Spojených štátoch z 11. septembra 2001. To viedlo k tomu, že Nemecko a ďalšie krajiny NATO sa zapojili do vojny proti Talibanu a teroristickej organizácii Al-Káida v Afganistane.
Prečo Poľsko nepožiadalo o aktiváciu článku 5?
Pretože zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by raketa bola odpálená konkrétne na poľskú dedinu. Článok 5 stanovuje, že krajiny NATO považujú ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým partnerom za útok proti všetkým. Z toho vyplýva povinnosť poskytnúť pomoc. Článok 5 bol aktivovaný iba raz – po teroristických útokoch v Spojených štátoch z 11. septembra 2001. To viedlo k tomu, že Nemecko a ďalšie krajiny NATO sa zapojili do vojny proti Talibanu a teroristickej organizácii Al-Káida v Afganistane.
Ako reagujú partneri Poľska?
Hlavy štátov a vlád siedmich hlavných západných demokracií (G7) sa dozvedeli o dopade rakety na summite G20 na Bali. V čase výbuchu tam väčšina sedela na večeri pod holým nebom. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý zastupoval šéfa Kremľa Vladimira Putina, už v tej chvíli opustil indonézsky ostrov. Ráno potom Biden zvolal krízové stretnutie. Neskôr bolo zverejnené vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: "Ponúkame Poľsku našu plnú podporu a pomoc v prebiehajúcom vyšetrovaní." Rusko bolo zároveň brané na zodpovednosť za „barbarské útoky“.