MINNEAPOLIS – Vo štvrtok Medzinárodný menový fond uviedol, že sa blíži obdobie recesie a prognózy svetového ekonomického rastu budú musieť znížiť. Zatiaľ, čo svet nedávno bojoval s dôsledkami pandémie, inflácia sa aktuálne stala najväčším nepriateľom.
Svet prežíva „sociálne zemetrasenie“: šíriaci sa koronavírus, prekvapivo rýchlo šíriaci sa omicron, invázia Ruska na Ukrajine, masívny nárast chudoby v dôsledku rastúcich cien, nedostatok potravín pre mnoho ľudí a nárast cien energií. V rozhovore pre americkú CNN uviedla generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu, že aj keď bol tento rok ťažký, budúci bude ešte ťažší.
Medzinárodný menový fond s generálnou riaditeľkou Kristalinou Georgievou očakáva, že krajiny, ktoré tvoria jednu tretinu svetovej ekonomiky, zažijú pokles rastu ekonomiky ešte v tomto alebo v budúcom roku. Aj keď ekonomika zaznamená pozitívne čisla, ľudia to pocítia ako recesiu, keďže reálne príjmy sú nižšie a ceny neustále rastú. Medzinárodný menový fond tak predpokladá, že svet by do roku 2026 prišiel o 4 miliardy dolárov na ekonomickej produkcii. "To je približne veľkosť nemeckej ekonomiky", povedala Kristalina Georgieva v rozhovore.
Budúci týždeň by mal Medzinárodný menový fond priniesť najnovší predpoklad rastu ekonomiky pre svet. Tento rok predpokladali 3,2%, budúci rok 2,9%. No očakáva sa, že čísla budú ešte klesať.
Georgievová opísala svet ako v období „historickej krehkosti“, začínajúc pandémiou koronavírusu a keď už mali ľudia pocit, že sme jednu veľkú skúšku zvládli, začala invázia na Ukrajine a extrémne poveternostné udalosti, ktoré spôsobujú dramatický nárast cien.
V rozhovore vyzvala svetových lídrov, aby s infláciou bojovali a varovala pred sprísnením menovej politiky. Tá by mohla svet uvrhnúť do predĺženého obdobia recesie a spôsobiť, že sa inflácia takpovediac „ukotví“, úrokové sadzby by naďalej rástli a spôsobili obrovské problémy pre ľudí.
Vyzvala vlády, aby reagovali cielenými a dočasnými fiškálnymi politikami, ktoré im pomôžu podporiť tích najzraniteľnejších občanov a zároveň neprispievajú k celkovej inflácii. Táto podpora by sa podľa nej mala rozšíriť aj na rozvíjajúce sa trhy a krajiny s nízkymi príjmami, ktorým hrozí dlhová tieseň a hlad. "Je pravdepodobnejšie, že sa svetová ekonomika zhorší, ako že sa zlepší," povedala. „Neistota zostáva extrémne vysoká v kontexte vojny a pandémie. Ekonomických šokov môže byť ešte viac."
Georgievová tiež v rozhovore uviedla, že svet sa zmenil, skúša našu trpezlivosť a ak neposkytneme pomoc tým najviac zraniteľným, budeme sa musieť vysporiadať s čoraz viac ľuďmi, ktorí sa ocitnú na ulici. Ľudia prežívajú „sociálne zemetrasenie“, sú nahnevaní, ceny sa zvyšujú a zrejme aj preto dostávajú priestor politici ako v Taliansku, tí s ultrapravicovými názormi. Domnieva sa, že energetická kríza je aj dôsledkom toho, že sme klimatickú krízu nebrali vážne. "Neinvestovali sme do alternatívnych zdrojov energií, nereagovali dosť rýchlo. Máme dosť technických schopností, vedomostí aj peňazí aby sme zmenili budúcnosť našich detí a vnúčat“, dodala.
