NEW YORK - Štáty nedokážu poriadne fungovať, uviazli na mŕtvom bode a nie sú pripravené či ochotné čeliť výzvam, ktoré ohrozujú budúcnosť ľudstva a celej planéty. V utorok to počas otváracieho príhovoru všeobecnej rozpravy 77. Valného zhromaždenia OSN uviedol jej generálny tajomník António Guterres. Informujú o tom agentúry AP a AFP.
"Na obzore je zima v znamení celosvetovej nespokojnosti," vyhlásil Guterres. Dodal, že "dôvera klesá, nerovnováhy sa prehlbujú a naša planéta horí. Ľudia sa trápia, a najviac trpia práve tí najzraniteľnejší".
Náš svet je v ohrození a paralyzovaný
Vo svojom príhovore generálny tajomník poukázal aj na vojnu na Ukrajine a viaceré ďalšie konflikty v iných krajinách, mimoriadnu klimatickú situáciu, biedny finančný stav rozvojových krajín a nedávne kroky späť v súvislosti s cieľmi OSN ukončiť extrémnu chudobu a poskytnúť vzdelanie všetkým deťom. "Náš svet je v ohrození a paralyzovaný," dodal Guterres, no zároveň uviedol, že stále existuje nádej. Zdôraznil, že jedinou cestou vpred sú spolupráca a dialóg, pretože "rozkazovať nemôže jedna mocnosť či skupina".
Na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku sa po dvoch rokoch koronavírusovej pandémie zišlo zhruba 150 lídrov z celého sveta. Počas prvého dňa s prejavom vystúpi okrem iných aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, nemecký kancelár Olaf Scholz či francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Erdogan vyzval na hľadanie dôstojného východiska z ukrajinskej krízy
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval v utorok vo svojom prejave počas všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN na spoločné hľadanie "dôstojného východiska" zo sedem mesiacov trvajúcej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AFP pripomínajúc, že Erdogan sa snaží využívať svoje dobré pracovné vzťahy s Moskvou aj Kyjevom na hľadanie diplomatického ukončenia vojny.
Turecký prezident tesne pred svojím vystúpením na VZ OSN telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Následne sa na medzinárodné spoločenstvo obrátil s naliehavou výzvou na mier. "Spoločne musíme nájsť rozumné praktické diplomatické riešenie, ktoré poskytne obom stranám dôstojné východisko z krízy," povedal Erdogan vo svojom prejave. Dodal, že trvalý mier musí byť založený na ochrane územnej celistvosti Ukrajiny. "Budeme ďalej vyvíjať čoraz viac úsilia na ukončenie vojny, ktorá v ostatných dňoch znovu vzplanula," povedal. Erdogan vyzval "všetky krajiny a medzinárodné organizácie", aby v tomto smere úprimne podporili úsilie Turecka.
Erdogan vystúpil s prejavom na pôde VZ OSN len niekoľko hodín po tom, ako štyri Ruskom okupované oblasti na Ukrajine oznámili, že v nadchádzajúcich dňoch plánujú usporiadať referendá o pripojení týchto oblastí k Rusku. AFP v tejto súvislosti pripomína, že Turecko, ktoré je členom NATO, nikdy neuznalo ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym v roku 2014.
Naša slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii
Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná, keďže jeho odhodlanie oslabili obavy o vlastný komfort. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii. V utorok to vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"Každý jeden člen OSN má zodpovednosť ochraňovať mier. Stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN majú v tomto smere osobitnú povinnosť. Namiesto toho dnes vidíme, ako jeden z piatich stálych členov otvorene popiera právo iného člena OSN, Ukrajiny, existovať ako nezávislý štát," uviedla Čaputová na úvod svojho príhovoru. Dodala, že Rusko namiesto toho, aby chránilo svetový mier, dnes robí všetko pre to, aby ho zničilo. "Demokratický svet a my všetci musíme byť hlasom Ukrajiny. Hlasom, ktorý bude pamätať a ktorý bude konať, aby sa už nikto nikdy nedopustil takýchto zverstiev," apelovala prezidentka na svetových lídrov.
Čaputová vyhlásila, že Slovensko je priamy sused Ukrajiny a vojna ohrozuje aj jeho bezpečnosť. "Nie sme najväčšou, ani najbohatšou krajinou sveta, dlho sme boli závislí na dodávkach energií z Ruska. Uprednostnili sme však ochranu našich základných hodnôt. Na Rusko sme uvalili sankcie a Ukrajinu podporujeme aj prostredníctvom vojenskej pomoci," dodala.
Prezidentka sa vyjadrila aj ku klimatickej kríze. "Koľko spálenej zeme, koľko miliónov klimatických utečencov a koľko obetí povodní ešte treba, aby nás presvedčili, že už nemôžeme ignorovať naše záväzky?" spýtala sa.
Čaputová sa dotkla aj krízy relativizácie hodnôt a faktov, ktorú označila za "epidémiu lží, propagandy a dezinformácií". Uviedla, že rovnaké pravidlá by mali platiť v online aj offline svete a podporila vytvorenie tzv. digitálneho Ženevského dohovoru. "My, členovia OSN, musíme byť jednoznačne na strane obete, nie agresora. Musíme uprednostniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách pred silou zbraní. Iste, môžeme to odkladať a robiť kompromisy. História nás však opäť raz učí, že pasivita a ignorancia nikdy krízu nevyriešia, len odďaľujú moment pravdy," vyhlásila prezidentka na záver svojho príspevku.
