LONDÝN - Po covide a opičích kiahňach tu máme ďalší vírus za posledných niekoľko rokov, ktorý napáda ľudí. Do Európy prišiel z východu a vyznačuje sa výrazne sfarbenými očami do červena. Ako sa prenáša a aké symptómy ho ešte sprevádzajú?
Po Európe sa šíri vírus, ktorý môže mať fatálne následky. Krymsko-konžská hemoragická horúčka (CCHF) zabíja až 30 percent infikovaných ľudí, uvádza The Sun. Uplynulý víkend ju diagnostikovali mužovi v meste Leon na severozápade Španielska. Nemenovaného pacienta tam hospitalizovali a následne letecky previezli do inej nemocnice.
V severnej Európe sa vírus vyskytuje len zriedka. V Španielsku boli od roku 2011 diagnostikované len tri prípady. V marci tohto roku bol CCHF diagnostikovaný jednej Britke, šlo tak o štvrtý prípad v Spojenom kráľovstve od roku 2012. Liečili ju v londýnskej nemocnci Royal Free.
Hlavný hygienik Mikas: Zažívame najhoršiu epidemiologickú situáciu za celú pandémiu, ako spoločnosť a štát musíme zabrať (archívne video)
Prenos a inkubačná doba
Po uhryznutí človeka infikovaným kliešťom môže trvať jeden až tri dni, kým sa objavia príznaky. Inkubačná doba je však päť až šesť dní. Ak prídete do kontaktu s infikovanou krvou alebo tkanivom, príznaky sa môžu prejaviť dokonca až po trinástich dňoch.
Symptómy
Medzi hlavné symptómy CCHF patria horúčka, bolesť svalov, závrat, stuhnutý krk, hnačka, bolesti chrbta, bolesť hlavy, boľavé oči a citlivosť na svetlo. V prvých dvoch týždňoch sa zvyknú objaviť náhle zmeny nálad a zmätenosť, ktoré vystrieda ospalosť a depresia. Neskôr sa objaví aj rýchly srdcový tep, zväčšené uzliny, vyrážky, krvácanie z nosa a z ďasien.
Ťažko chorých pacientov následne postihne rýchle zlyhanie obličiek, pečene a srdca, ktoré nastanú približne päť dní po ochorení. Krymsko-konžská hemoragická horúčka je smrteľná približne v tretine prípadov. Vírus je rozšírený v mnohých štátoch Afriky, Stredného východu, východnej Európy a Ázie. Ohniská boli v posledných rokoch zaznamenané v Rusku, Turecku, Iráne, Albánsku, Pakistane a južnej Afrike. CCHF sa po prvýkrát objavila na Kryme v roku 1944. V roku 1969 sa zistilo, že je príčinou chorôb v Kongu, a preto sa názov zmenil na krymsko-konžskú hemoragickú horúčku. Spôsobuje ju vírus prenášaný kliešťami (Nairovirus) v rodine Bunyaviridae.
Liečba
V prípade liečby treba zvýšiť prísun tekutín do tela. Odborníci z Centra pre prevenciu chorôb (CDC) v USA tvrdia, že treba monitorovať aj rovnováhu elektrolytov v tele. Vírus je citlivý na liek Ribavirín, ktorý sa používal pri liečbe niektorých pacientov.
