PRETÓRIA - Rast cien pohonných hmôt i základných potravín kvôli vojne na Ukrajine vyvoláva demonštrácie v mnohých štátoch sveta, aj v mnohých afrických krajinách sú protesty stále intenzívnejšie, napísal dnes španielsky denník El País. Na rozdiel od napríklad Európy ale nemajú tamojšie vlády také možnosti alebo nie sú ochotné pomáhať ľuďom rôznymi balíčkami sociálnych opatrení.
A aj keď v dlhšom horizonte môžu niektoré krajiny Afriky ťažiť zo snahy Európy o zníženie závislosti od ruského plynu, dopad na africké domácnosti, tamojší poľnohospodársky sektor a potravinovú bezpečnosť bude ďalekosiahly. Zhoršujúca sa ekonomická situácia v mnohých afrických krajinách zrejme tiež zosilní migračnú vlnu do Európy.
Demonštrácie kvôli rastu cien benzínu a potravín sa konali v posledných týždňoch okrem iného v Ghane, Siere Leone, Mozambiku aj v Juhoafrickej republike. Kríza, ktorú odštartovali obmedzenia počas pandémie covidu-19 a tento rok ju ďalej prehlbuje vojna na Ukrajine, zhoršuje aj politické nepokoje v Senegale či Sudáne. Senegal, kde protesty súvisia s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, má pritom povesť majáka stability v západnej Afrike.
#Africa Maputo Mozambique Protests against fuel price hikes pic.twitter.com/bn8CX6vnXX
— NiCoLeEliSei (@NiCoLeEliSei1) July 8, 2022
"Je normálne, že s očakávaniami volieb v niektorých krajinách politici čelia demonštráciám, ale súčasná kríza ich ešte zosilňuje," povedal denníku El País historik z Pobrežia Slonoviny Para Koneman. Podľa neho sú korene problému najmä v obrovskej africkej závislosti od dovozu zo zahraničia. To teraz vyvoláva obavy z hladomoru v niektorých krajinách, ktoré sa navyše stretávajú aj s dlhodobým suchom. Skoro polovica dovážaného obilia do Afriky pochádza totiž z Ukrajiny a Ruska, odkiaľ sa teraz dodávky kvôli vojne takmer zastavili. Afrika je tiež závislá od dovozu hnojív, rovnako z Ruska a Ukrajiny.
#Ghana seeks IMF bailout as inflation scales new peak, accelerated to 29.8 percent annually in June from 27.6 percent in May.
— GAROWE ONLINE (@GaroweOnline) July 14, 2022
Hundreds took to the streets of the capital #Accra last month to protest against high inflation and weak growth. #Africa pic.twitter.com/inkNfOb8N2
Podľa Konemana môže sociálne napätie v niektorých afrických krajinách gradovať až na "nekontrolovateľnú úroveň". "Nikto (v roku 2011) neočakával, že protesty v Tunisku prerastú na arabskú jar. A súčasná kríza je väčšia, pretože je svetová. V Afrike ale vlády nie sú schopné či ochotné na vzniknutú situáciu reagovať," dodal Koneman, spoluautor knihy Mládež v Afrike , hýbateľka zmien.
Demonštrácie kvôli rekordnému rastu cien pohonných hmôt sa minulý týždeň konali aj v JAR, kde kamióny zablokovali dôležitú cestu spájajúcu krajinu s Mozambikom. Nasledovali krátko po proteste vodičov autobusov v mozambickej metropole Maputu, ktorí z rovnakého dôvodu na deň paralyzovali chod mesta.
Situácia na Srí Lanke
Dočasný srílanský prezident a premiér Ranil Vikramasinghe požiadal predsedu tamojšieho parlamentu, aby nominoval nového predsedu vlády. Oznámil to v stredu jeho tím po tom, ako prezident Gótábaja Rádžapakša utiekol z krajiny na susedné Maldivy, informuje tlačová agentúra Reuters.
"Vikramasinghe vyzval predsedu parlamentu Mahindu Abévardenu, aby vymenoval nového premiéra, ktorý by bol prijateľný pre vládu aj pre opozíciu," uviedol Vikramasingheho tím. Demonštranti, pobúrení pretrvávajúcou vážnou ekonomickou krízou na Srí Lanke, sa dožadujú zvrhnutia Rádžapakšu, ako aj Vikramasingheho. Rádžapakša odletel z medzinárodného letiska v Kolombe vojenským lietadlom. Na palube s ním bola aj jeho manželka a osobný strážca. Rádžapakša utiekol ešte v sobotu zo svojej rezidencie.
Prezident podal demisiu emailom
Srílanský prezident Gótábaja Rádžapakša podal vo štvrtok demisiu formou emailu, ktorý zaslal predsedovi parlamentu Mahindovi Abévardenovi. Oznámil to hovorca šéfa parlamentu, ktorého citovala agentúra AFP.
Hovorca predsedu parlamentu informoval, že prezident vo štvrtok poslal Abévardenovi email, v ktorom ho informoval o svojej demisii. Podľa hovorcu tento email Rádžapakša poslal krátko po tom, ako pricestoval z Maldív, kam pôvodne odišiel, do Singapuru. Predseda parlamentu by mal oficiálne informovať obyvateľov o odstúpení prezidenta v piatok po tom, ako tento krok posúdi generálny prokurátor. Ak bude demisia z právnej stránky v poriadku a bude potvrdená jej autenticita, bude akceptovaná.
Srí Lanka čelí najhoršej ekonomickej kríze od získania nezávislosti v roku 1948. V apríli prestala splácať dlh vo výške 51 miliárd dolárov a rokuje o finančnej výpomoci s Medzinárodným menovým fondom. Krajina už takmer úplne spotrebovala svoje zásoby benzínu a nafty. Vláda v snahe šetriť zatvorila školy a úrady, ktorých fungovanie nie je pre chod krajiny nevyhnutné.
V sobotu sa táto ostrovná krajina stala dejiskom masových protestov, počas ktorých dav demonštrantov vnikol do prezidentovej rezidencie v hlavnom meste Kolombo a následne aj do súkromnej rezidencie premiéra Ranila Vikramasingheho. Následky krízy ľudia pociťujú vo viacerých oblastiach - ide o nedostatok liekov, niekoľkohodinové výpadky elektrického prúdu pre domácnosti či problémy s telefonickým spojením.
Demonštranti opustia obsadené vládne budovy
Srílanskí protivládni demonštranti vo štvrtok uviedli, že opustia vládne budovy, ktoré obsadili počas víkendu. Zároveň však prisľúbili, že z dôvodu bezprecedentnej ekonomickej krízy sa budú naďalej snažiť zvrhnúť prezidenta republiky i predsedu vlády.
"Pokojne sa s okamžitou platnosťou sťahujeme z prezidentského paláca, sekretariátu i úradu premiéra. Naše snahy však budú pokračovať," uviedla hovorkyňa demonštrantov. Srílanskí demonštranti obsadili počas víkendových protestov prezidentský palác, čo viedlo v stredu k úteku prezidenta Gótábaju Rádžapakšu na Maldivy.
Rádžapakša pritom sľúbil, že v stredu odstúpi z funkcie, napokon však nebolo vydané nijaké vyhlásenie, ktoré by naznačovalo, že tak urobil. Rádžapakša vo štvrtok odletel z Maldív do Singapuru, odkiaľ mal pokračovať do Džiddy v Saudskej Arábii, uvádza AP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa maldivskej vlády.
Keď sa verejnosť dozvedela, že Rádžapakša utiekol z krajiny, protesty opäť zosilneli a demonštranti obsadili aj budovu úradu premiéra Ranila Vikramasingheho, ktorého Rádžapakša vymenoval vo svojej neprítomnosti za dočasnú hlavu štátu. Vikramasinghe po obsadení svojho úradu demonštrantmi vyhlásil zákaz vychádzania i výnimočný stav.
Aj napriek tomu však v noci na štvrtok došlo pred budovou parlamentu k potýčkam medzi políciou a demonštrantmi. Hlavná nemocnica v metropole Kolomobo prijala 85 ľudí, ktorí počas stredajších protestov utrpeli zranenia. Jedna osoba dokonca zomrela pre problémy s dýchaním, ktoré vyvolal slzotvorný plyn. Ten na demonštrantov v stredu použili bezpečnostné zložky pred budovou úradu premiéra. Bezprecedentné protesty na Srí Lanke vyvolala ekonomická kríza. Ide o najhoršiu ekonomickú krízu, ktorej tento ostrovný štát čelí od získania nezávislosti v roku 1948.
V apríli prestala Srí Lanka splácať svoj zahraničný dlh vo výške 51 miliárd dolárov a začala rokovať o finančnej výpomoci s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Krajina už takmer úplne spotrebovala svoje zásoby benzínu a nafty. Mnohé krajiny preto varovali svojich občanov pred cestovaním na Srí Lanku.
