ZÁHREB – Krajina, ktorá je pre slovenských turistov najvyhľadávanejšou dovolenkovou destináciou, hlási prvý prípad výskytu opičích kiahní. Podozrenie na ochorenie sa potvrdilo po včerajšom PCR teste, ktorý pacient absolvoval v neskorých večerných hodinách.
Prvý prípad opičích kiahní bol potvrdený už aj Chorvátsku. Spravodajský portál HRT informoval, že správa prišla z Kliniky pre infekčné choroby, potvrdil to aj Dr. Fran Mihaljević. Spočiatku sa jednalo len o podozrenie, no včerajší PCR test, ktorý bol vykonaný v neskorých večerných hodinách, potvrdil u pacienta výskyt opičích kiahní. Ide o muža, ktorý žil v Taliansku a Španielsku. Má ľahšiu formu opičích kiahní. Z tohto dôvodou nebol hospitalizovaný, ale musí absolvovať domácu karanténu.
Prípady zriedkavej, ale potenciálne smrteľnej choroby opičích kiahní boli hlásené v niekoľkých európskych krajinách, ako aj v Kanade a Spojených štátoch. Epidemiológovia stále skúmajú, ako sa choroba, ktorá sa bežne vyskytuje v západnej a strednej Afrike, objavila na Západe. Na druhej strane však ubezpečujú, že riziko pre vyvolanie svetovej pandémie, ako to bolo v prípade koronavírusu, je veľmi malé.
Odkiaľ to prišlo?
Prof. Igor Rudan pre Jutarnji informuje, že opičie kiahne je ochorenie spôsobené vírusom podobným kiahňam. Choroba bola identifikovaná v roku 1958 v kolóniách opíc, ktoré slúžili na výskum. Prvý prípad opičích kiahní u ľudí bol zaznamenaný v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike.
Vírus opičích kiahní je pravdepodobne medzi nami už stáročia, možno tisícročia. Ľudia si však mysleli, že ide o kiahne, pretože tieto dve choroby sa klinicky nelíšili. Keď bola svetová populácia v 70. rokoch z dôvodou pravých kiahní blízko vyhubena, lekári v strednej Afrike si všimli chorobu, ktorá vyzerala ako kiahne, no nerozširovala sa tak rýchlo, ako pravé kiahne. "Boli to opičie kiahne,“ povedala doktorka Anne Rimoinová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, jedna z popredných svetových expertiek na opičie kiahne.
Prenos a infikovanie
Ľudia sa zvyčajne nakazia prostredníctvom infikovaných voľne žijúcich živočíchov v častiach západnej a strednej Afriky. K nákaze dochádza po uhryznutí alebo poškriabaní infikovaného zvieraťa, rozrezaním jeho mäsa, kontaktu s jeho krvou a sekrétov. Vyrážky sa môžu preniesť aj konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa z infikovaného zvieraťa.
Vírus sa medzi ľuďmi neprenáša ľahko, infekcia môže pochádzať z kontaktu s telesnými tekutinami, pľuzgiermi či chrastami infikovanej osoby. Nakaziť sa je možné aj pri pohlavnom styku. Podľa amerického CDC (Centers for Disease Control and Prevention) môže predstavovať riziko aj kontakt s oblečením, posteľnou bielizňou alebo uteráku, ktorý používa nakazená osoba.
