LISABON - Vedci si doteraz mysleli, že opičie kiahne mutujú veľmi pomaly, na rozdiel napríklad od koronavírusu. Nová štúdia však zistila, že existuje približne päťdesiat rozdielov v genóme v porovnaní s patogénmi z predchádzajúcich rokov. Má to vplyv na infekčnosť opičích kiahní?
Tento rok sa opičími kiahňami nakazilo už okolo 5000 ľudí. Až do mája bola choroba mimo Afriky prakticky neznáma, no teraz sa patogén objavil vo viac ako štyridsiatich krajinách. Odborníci zatiaľ o novej pandémii hovoriť nechcú. Pôvodne sa domnievali, že patogén mutuje len pomaly, najmä v porovnaní s relatívne rýchlo mutujúcim koronavírusom. Nová štúdia však ukazuje niečo iné; podľa vedcov z Portugalska sa vírus opičích kiahní za posledné roky výrazne zmenil. Existuje približne 50 rozdielov v genóme v porovnaní s príbuznými vírusmi z rokov 2018 a 2019, píšu experti v časopise Nature Medicine.
Zmutovali šesť až 12-krát viac, ako sa predpokladalo
Počas posledných týždňov vedci opakovane zistili, že opičie kiahne mutujú rýchlejšie ako pred niekoľkými rokmi. Miera, ktorá bola teraz zaznamenaná, je ale oveľa vyššia, ako by sa dalo očakávať na základe predchádzajúcich odhadov pre tento typ patogénu, vysvetľujú výskumníci z Portugalska. Vírus podľa nich mutuje zhruba šesť až dvanásťkrát viac. Tieto zmeny môžu byť znakom zrýchleného vývoja. "Naše údaje poskytujú ďalší dôkaz o prebiehajúcej vírusovej evolúcii a možnej adaptácii na ľudí," píše vedecký tím vedený Joãom Paulom Gomesom z Národného inštitútu zdravia Doutor Ricardo Jorge (INSA) v Lisabone. Práca je založená najmä na analýze portugalských prípadov.
Expert na evolúciu vírusov Richard Neher zo švajčiarskeho Bazileja vysvetlil, že miera mutácií bola naozaj prekvapivo vysoká. Mutácie mali veľmi špecifický vzor. Autori predpokladali, že za tieto zmeny v genóme sú zodpovedné enzýmy ľudského imunitného systému. "Dokonca aj počas súčasného prepuknutia vidíme túto zrýchlenú mutáciu. Miera je zhruba jedna mutácia na genóm za mesiac, s určitou neistotou," povedal Neher. SARS-CoV-2 má asi dve mutácie na genóm za mesiac, ale tento genóm je asi sedemkrát menší. Takéto porovnania miery mutácií však nie sú veľmi zmysluplné a vypovedajú len málo o relatívnej evolučnej mutácii vírusov.
Sú teraz opičie kiahne nákazlivejšie ako kedysi?
Autori štúdie majú podozrenie, že súčasné prepuknutie je spôsobené jedným alebo viacerými zavlečeniami z krajiny, v ktorej je vírus trvalo prítomný. Zdá sa, že podujatia, kde sa vírus mohol ľahšie šíriť a medzinárodné cestovanie podporili jeho ďalšie šírenie.
Na otázku, či mutácie vôbec umožnili súčasné šírenie, však Neher odpovedal tak, že podľa jeho vedomostí o tom neexistujú žiadne dôkazy, ale nemožno to vylúčiť. Väčšina mutácií pravdepodobne nemá žiadne dramatické účinky. Nie je teda jasné, či sú za nové prípady zodpovedné mutácie a ani to, či sú opičie kiahne nákazlivejšie ako pred niekoľkými rokmi.
Mutácie by mohli poškodiť vírus opičích kiahní
A aj keď spomínaných 50 mutácií znie ako veľká zmena vo víruse, nemusí to byť nutne negatívne. Experti to objasnili v rozhovore pre New York Times. Kvôli 47 mutáciám objaveným v skoršej štúdii 42 nesie špecifický enzým nazývaný Apobec3, vysvetľuje evolučný biológ z Fred Hutchinson Cancer Research Center v Seattli Trevor Bedford. Tento enzým je takzvaným "faktorom obrany hostiteľa", teda zbraňou imunitného systému ľudí a zvierat. Imunitný systém ho používa na boj proti vírusom, ako sú opičie kiahne. Núti vírusy robiť chyby pri replikácii a spôsobuje ich samodeštrukciu.
Napríklad myši majú iba jednu verziu tohto enzýmu, zatiaľ čo ľudia ich majú sedem. Rýchla akumulácia mutácií charakteristických pre tento enzým od roku 2018 podľa Bedforda môže naznačovať, že opičie kiahne v tom čase prešli na ľudí ako hostiteľov. Vo Veľkej Británii objavili 48 mutácií, z ktorých 21 by mohlo mať vplyv na šírenie. Keďže mutácie spustené enzýmom s väčšou pravdepodobnosťou poškodia vírus, samotný počet mutácií nie je problémom. Účinky mutácií majú na vírus podľa odborníkov skôr oslabujúci účinok.
Napriek tomu nabádajú na opatrnosť. Keďže ľudia sú čoraz bližšie k zvieratám, vírusy sa neustále šíria aj na ľudí. Vedci o takejto zoonóze uvažujú aj v prípade koronavírusu. "Tieto prenosy z iných druhov, čo to znamená a aký je priebeh, je veľmi nepredvídateľné. A stáva sa to čoraz častejšie," uzavreli.
