Kuleba vyzýva členské štáty NATO: Zbrane potrebujeme do niekoľkých dní, inak bude neskoro!

"Buď nám pomôžete teraz - a to hovorím o dňoch, nie týždňoch, alebo vaša pomoc príde príliš neskoro a veľa ľudí zomrie, veľa civilistov príde o svoje domovy a veľa dedín bude zničených. Práve preto, že táto pomoc prišla príliš neskoro," povedal Kuleba po stretnutí s ministrami zahraničných vecí NATO v Bruseli. "Nepochybujem o tom, že Ukrajina bude mať zbrane potrebné na boj... Nehovoríme o zozname zbraní. Hovoríme o harmonograme," povedal Kuleba novinárom.

Kyjev už od vypuknutia vojny koncom februára žiada Západ o ťažkú vojenskú techniku - protilietadlové systémy, delostrelectvo, obrnené vozidlá a stíhačky, pripomína AFP. "Bitka o Donbas (na východe Ukrajiny) vám svojimi veľkými operačnými manévrami, zapojením tisícov tankov, obrnených vozidiel, lietadiel a delostrelectva pripomenie druhú svetovú," povedal Kuleba. "Rusko má svoj plán, my máme svoj - a o výsledku tejto bitky sa rozhodne na bojisku," dodal.

Kuleba od novinárov dostal otázku o videu šíriacom sa na sociálnych sieťach, ktoré údajne zachytáva, ako ukrajinskí vojaci zabili ruského zajatca. Minister pripustil, že počas vojny môže aj na strane ukrajinských síl dôjsť k takýmto "izolovaným incidentom". Ukrajinská armáda sa však "riadi pravidlami vedenia vojny" a ich prípadné porušenia budú vyšetrené, dodal. Šéf ukrajinskej diplomacie tiež povedal, že vojnové zločiny ruských síl - ostreľovanie nemocnice v Mariupole či masakru v Buči a iných mestách a dedinách - nesie zodpovednosť aj jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, pretože ich ospravedlňuje, prípadne spochybňuje, že sa vôbec stali.

Krajiny NATO zvažujú poskytovanie modernejších zbraní

Krajiny Severoatlantickej aliancie musia byť pripravené pomôcť Ukrajine aj s dodávkami modernejších zbraní, nielen tých sovietskeho typu. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok po skončení dvojdňového rokovania  ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. 

Minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba prišiel na rokovanie do Bruselu s požiadavkou, aby členské krajiny NATO poskytli Ukrajine viac zbraní na obranu. "Zbrane, zbrane, zbrane. To povedal aj v rokovacej miestnosti a bolo to prijaté s porozumením vzhľadom na to, čo sa na Ukrajine deje. Hovoril o tom, aká je realita a situácia. Ako sme videli v Buči, tak tam to boli jatky," uviedol Korčok.

Konštatoval, že s nevôľou vníma, keď časť "extrémnej" slovenskej opozície aj po takýchto záberoch bez zábran preberá ruskú propagandu a spochybňuje, čo sa tam dialo a vytvára okolo toho hmlu. "V každom prípade Aliancia pochopila apel Dmytra Kulebu a nebude stáť bokom. Už doteraz to, že Ukrajina je schopná sa brániť, je aj vďaka vojenskej pomoci, ktorá ide z mnohých členských štátov," povedal Korčok.

Za Slovensko, ktoré tiež Ukrajine vojensky pomáha, v Bruseli otvorene povedal, že aj vzhľadom na možný vývoj konfliktu, je potrebné, aby bolo čo najviac spojeneckých krajín, ktoré vojensky pomáhajú Ukrajine. "Chcem povedať aj občanom Slovenska, že ide o obranné systémy. Nedodávame zbrane, ktorými by Ukrajina chcela útočiť. Ukrajine ide o prežitie a je úplne legitímne a v súlade s medzinárodným právom, že pomáhame a pomáhať budeme s vojenským vybavením," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Szijjártó reagoval na Kulebovu výzvu

Maďarsko prijalo už státisíce ukrajinských utečencov, no Ukrajina aj napriek tomu pokračuje v obviňovaní a slovnom napádaní Budapešti, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Vyjadril sa tak po štvrtkovej schôdzke šéfov diplomacie členských krajín NATO v Bruseli.

Podľa spravodajského servera hvg.hu Szijjártó pripomenul, že ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba žiada od NATO viac zbraní a zdôraznil, že Maďarsko aj naďalej odmieta Ukrajine dodávať zbrane. Maďarsko podľa jeho slov bude pokračovať v humanitárnych akciách, keďže vojna môže trvať ešte mesiace či roky.

Kyjev vo štvrtok ostro kritizoval Maďarsko, ktoré podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v pretrvávajúcej agresii voči Ukrajine. "Ak chce Maďarsko skutočne prispieť k ukončeniu vojny, malo by pracovať v záujme jednoty Európskej únie, podporiť nové protiruské sankcie, poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc a nevytvárať dodatočné zdroje financovania ruskej vojenskej mašinérie," povedal hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko.

NATO schválilo ďalšie zbrane pre Ukrajinu, Stoltenberg odmietol povedať aké

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietol vo štvrtok novinárom prezradiť podrobnosti o dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine, ktoré sú súčasťou nového balíka pomoci. Zároveň opäť zdôraznil, že vojna môže potrvať ešte niekoľko rokov. Informoval o tom denník The Guardian.

Podľa Stoltenberga je "často lepšie nešpecifikovať," aké zbraňové systémy NATO posiela na Ukrajinu. "Uisťujem vás, že spojenci posielajú (Ukrajine) širokú škálu rôznych zbraňových systémov," povedal Stoltenberg po stretnutí členských štátov Aliancie v Bruseli.

Súčasťou nového balíka pre Ukrajinu je aj finančná a humanitárna pomoc, priblížil šéf NATO. "Diskutovali sme o tom, ako ešte pomôžeme, vrátane pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti a poskytnutia vybavenia pre ochranu Ukrajiny pred chemickými a biologickými hrozbami," dodal Stoltenberg.

Stoltenberg dostal rovnakú otázku ako Kuleba

Stoltenberg, rovnako ako ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, dostal od novinárov otázku týkajúcu sa videa šíriaceho sa na sociálnych sieťach, ktoré údajne zachytáva, ako ukrajinskí vojaci zabili ruského zajatca. Šéf Aliancie predmetné video podľa vlastných slov ešte nevidel. "Poviem však, že každá správa o možnom porušení medzinárodného práva by sa mala byť vyšetrená, a samozrejme, každé porušenie medzinárodného práva a akýkoľvek vojnový zločin je vždy neprijateľný," povedal Stoltenberg.

Šéf NATO ďalej zopakoval, že nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin upustil od svojich ambícií ovládnuť celú Ukrajinu. "Táto vojna môže trvať ešte týždne, ale aj mesiace a možno aj roky," zdôraznil.