HELSINKI - Ruská invázia na Ukrajinu všetko zmenila. Desaťročia trvajúca neutralita Fínska vo veci vstupu do NATO sa teraz rúca. A to aj napriek tomu, že sa mu Rusko nehorázne vyhráža. Poslanec ruskej Dumy sa nechal počuť, že po prípadnom úspešnom vstupe do aliancie by sa Fínsko stalo cieľom.
Ako povedal fínsky prezident Sauli Niinistö pre Süddeutsche Zeitung, očakáva, že jeho krajina požiada o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Niinistö v tejto súvislosti očakáva podporu parlamentu a následne rýchlu rozhodnutie zo strany NATO.
Ruská agresívna vojna proti Ukrajine opäť rozprúdila vo Fínsku diskusiu o možnom vstupe do vojenskej aliancie. Tradične bola väčšina Fínov voči vstupu do NATO skeptická. Ale nálada sa obrátila; nedávne prieskumy verejnej mienky prvýkrát ukázali, že väčšina je v prospech vstupu do obrannej aliancie. O tom, či požiadať o členstvo, by sa podľa premiérky Sanny Marinovej malo rozhodnúť pred júnovým summitom NATO v Madride. Parlament v Helsinkách sa má stretnúť po Veľkej noci, aby o tejto otázke diskutoval.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu vyzval Fínsko a rovnako neutrálne Švédsko, aby požiadali o prijatie. Zároveň prisľúbil rýchlu kladnú odpoveď. "Ak sa rozhodnú podať žiadosť, očakávam, že ich všetci spojenci privítajú," vyhlásil Steltenberg. Oba štáty spĺňajú štandardy obrannej aliancie.
Rusko sa cíti provokované
Hlavný motív Fínska pre vstup do NATO je spoločná hranica s Ruskom, ktorá je dlhá 1300 kilometrov. Cíti sa preto ohrozené ruským agresorom. Rusko sa zas cíti vyprovokované už len obyčajnou myšlienkovou hrou Fínov a začalo sa mu vyhrážať. "Ak by sa do toho zapojilo fínske vedenie, bola by to strategická chyba. Fínsko, ktoré sa v priebehu rokov úspešne rozvíjalo vďaka úzkym obchodným a ekonomickým väzbám s Ruskom, by sa stalo cieľom. Myslím si, že by to bola strašná tragédia pre celý fínsky ľud," uviedol poslanec Dumy Vladimír Džabarov.
Fínsko je už dávno pripravené
Čo ak sa naplnia najhoršie obavy a Rusko svoje hrozby skutočne splní? Isté je, že Fíni sa na tento najhorší scenár poriadne pripravili. Ako uvádza Financial Times, zásoby paliva v krajine vydržia minimálne polroka a tony obilia sú nahromadené v strategických skladoch. Farmaceutické firmy preto mali povinnosť mať všetky dovezené lieky na sklade tri až desať mesiacov. Podľa správy majú všetky budovy od určitej veľkosti bunker. Poslankyňa fínskeho parlamentu Tytti Tuppurainenová zdôraznila, že akútna hrozba zo strany Ruska bola vždy realistickým scenárom. "Pripravovali sme našu spoločnosť a trénovali na túto situáciu od druhej svetovej vojny," povedala v marci.
