WASHINGTON - Americký prezident Joe Biden oznámil zákaz dovozu ruskej ropy, plynu a ďalších energií do USA. Je to ďalší zo sankčných krokov americkej vlády voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Biden zároveň dodal, že toto rozhodnutie ovplyvní aj Spojené štáty, kde povedie k ďalšiemu zvýšeniu cien pohonných látok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ako Biden informoval, USA sa rozhodli uvaliť embargo na všetok dovoz ruskej ropy a plynu. "To znamená, že ruskú ropu už nebude možné prijímať v amerických prístavoch a Američania zasadia ďalší tvrdý úder Putinovej vojnovej mašinérii," vyhlásil.
Dodal, že už doterajšie sankcie Spojených štátov a ich spojencov ruskú ekonomiku tvrdo zasiahli. Aj najnovší krok urobili USA po konzultáciách so spojencami a partnermi po celom svete. Uznal však, že "niektorí európski spojenci nebudú môcť tento krok urobiť pre svoju vysokú závislosť od dovozu ruskej ropy".
Veľká Británia ukončí dovoz do konca roka
Podobný krok ako USA krátko predtým oznámila Veľká Británia. Tá informovala, že dovoz ropy a plynu z Ruska ukončí do konca tohto roka. Podľa amerického ministerstva energetiky dovážali Spojené štáty vlani z Ruska v priemere 20,4 milióna barelov ropy (1 barel = 159 litrov) a rafinovaných ropných produktov mesačne. To je približne 8 % z celkového amerického dovozu kvapalných palív. Spojené štáty okrem toho dovážajú z Ruska aj určité množstvo uhlia, objem dovozu tejto komodity je však nízky.
Zákaz tak povedie k ďalšiemu zvýšeniu už aj tak vysokých cien pohonných látok v USA a zrýchleniu inflácie. V tejto súvislosti Biden uviedol, že v "dôsledku Putinovej vojny" sa ceny pohonných látok v USA zvýšia, prisľúbil však, že urobí všetko pre to, aby vplyv rastu cien na Američanov minimalizoval.
Je nevyhnutné, aby sa Európa zbavila závislosti od ruských energií
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok vyhlásil, že je "nevyhnutné", aby sa európske krajiny prestali spoliehať na ruské energetické zdroje, najmä keď pokračuje vojna na Ukrajine, informuje CNN. Šéf americkej diplomacie počas tlačovej konferencie s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou v Talline uviedol, že sa mnohým európskym krajinám sa naskytla nielen "zásadná príležitosť, ale i nevyhnutnosť konečne sa zbaviť závislosti od ruských energetických zdrojov. Rusko ich totiž používa ako zbraň".
Kallasová na tlačovej konferencii vyzvala na úplné odpojenie Ruska a Bieloruska z platobného systému SWIFT a obmedzenie ich prístupu ku kryptomenám. Podľa estónskej premiérky sa treba zamerať na "úplnú izoláciu" Ruska od slobodného sveta.
Ďalšie sankcie a rozhodnutia spojené s izoláciou Ruska musia byť podľa nej priamo úmerné násiliu páchanému na Ukrajine. Estónska premiérka tiež vyzvala NATO, aby "aktualizovalo obranné stratégie" pre pobaltské štáty a poďakovala Blinkenovi a Spojeným štátom za budovanie jednoty v rámci Severoatlantickej aliancie.
Krajiny EÚ nie sú jednotné
Vlády členských štátov Európskej únie sú rozdelené v názore, či sa majú pripojiť k Spojeným štátom, ktoré uvažujú o zákaze dovozu ruskej ropy. To by zvýšilo tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil vojnu proti Ukrajine, informovala agentúra Bloomberg včera podvečer. Ministri EÚ diskutujú o rozšírení sankcií, aby zahŕňali aj reštrikcie týkajúce sa dovozu ropy a ropných produktov.
Niektoré štáty, ako napríklad Nemecko, sú proti takémuto náhlemu prerušeniu dodávok z Ruska. Ostatné krajiny, ako Poľsko, naopak, tlačia na to, aby sa cieľom sankcií stali aj fosílne palivá, z ktorých vývozu Moskva financuje vojnu. Nemecký kancelár Olaf Scholz zatiaľ vylúčil takého reštrikcie. Dovoz energií z Ruska je podľa neho dôležitý pre európsku ekonomiku. Podľa Scholza si Európa aktuálne nedokáže z iných zdrojov zabezpečiť dodávky energií na kúrenie, dopravu, elektrinu a priemysel. Dodal, že takáto zmena, ako je odrezanie sa od ruských energií, sa nedá uskutočniť zo dňa na deň.
Ceny ropy prudko stúpajú
Ceny ropy pokračujú v raste. Spojené štáty sú totiž o niečo bližšie k zákazu dovozu ruskej ropy. To by zvýšilo tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý rozpútal vojnu proti Ukrajine. Moskva ju totiž financuje prevažne z vývozu fosílnych palív.
Aprílový kontrakt na americkú ropu WTI sa v utorok ráno o 8.21 h SEČ predával s plusom 3,82 USD alebo 3,20 % po 123,22 USD (113,10 eura) za barel (159 litrov). V pondelok (7. 3.) sa WTI posilnila o 3,72 USD alebo o 3,2 % a uzavrela na 119,40 USD za barel, keď v nedeľu (6. 3.) sa jej cena dostala až na 130,50 USD za barel. Májový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent sa v utorok o 8.26 h predával so ziskom 4,07 USD alebo 3,30 % po 127,28 USD za barel.
Vojna na Ukrajine spôsobila turbulencie na trhoch a prudké zvýšenie cien prakticky všetkých komodít od pšenice cez nikel až po ropu a plyn, takže svet sa pripravuje na inflačný šok. Ceny ropy od začiatku ruskej invázie vyskočili o viac než 30 % a obchodníci a banky počítajú s ich ďalším rastom. Od začiatku ruskej invázie sa väčšina obchodníkov rozhodla, že nebude kupovať ruskú ropu ani ropné produkty.
Z úplného zákazu importu ruskej ropy môžu profitovať exportéri v iných krajinách vrátane USA, ale tiež cez nárast cien podporí príjmy Moskvy z predaja ropy inde. Avšak pre pokračujúcu inváziu sa čoraz častejšie ozývajú výzvy na zastavenie dovozu ruskej ropy a plynu aj v Nemecku, ktoré vždy bolo proti takýmto sankciám, keďže je vysoko závislé na importe z Ruska. Podľa zdroja oboznámeného s záležitosťou by Taliansko návrh na zákaz dovozu ruskej ropy podporilo. Slovinsko údajne podporuje zákaz importu ropy aj plynu.