KYJEV - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyzval na celosvetový zákaz prístupu ruských lietadiel a lodí na zahraničné letiská a do prístavov. Ako povedal vo videu na Facebooku, má ísť o potrestanie Ruska za vojenskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Musíme uzavrieť vstup pre tento štát (Rusko) do všetkých prístavov, všetkých prieplavov a na všetky letiská na svete," uviedol Zelenskyj na spomínanej sociálnej sieti. Medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby zvážilo "úplné uzavretie neba pre ruské rakety, lietadlá a vrtuľníky".
USA bezletovú zónu nevyhlásia
Spojené štáty však v pondelok odmietli vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Ako uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, znamenalo by to totiž vojnu USA s Ruskom, napísala agentúra DPA. Prezident USA Joe Biden podľa Psakiovej dal jasne najavo, že nemá v úmysle vyslať amerických vojakov do vojny s Ruskom. Vytvorenie bezletovej zóny by však bolo krokom týmto smerom, poznamenala. "Vyžadovalo by si to nasadenie americkej armády na jej vymáhanie, čo by znamenalo priamy konflikt, potenciálne priamy konflikt a potenciálne vojnu s Ruskom, do ktorej sa nechceme zapojiť," povedala.
Rusko by sa malo zodpovedať
Zelenskyj tiež podľa agentúry Reuters obvinil Rusko z páchania vojnových zločinov a uviedol, že by sa z nich malo zodpovedať pred medzinárodným tribunálom. V bombardovaní ukrajinských miest totiž podľa jeho slov údajne pokračovalo aj počas prvého kola mierových rokovaní medzi predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, ktoré sa konali v pondelok na ukrajinsko-bieloruských hraniciach.
"Férové rokovania môžu prebiehať len vtedy, ak jedna strana voči druhej neútočí raketovým delostrelectvom práve v momente rokovaní," vyhlásil Zelenskyj.
Boje pokračovali aj počas rokovaní
Ako píše agentúra AFP, boje pokračovali aj počas rokovaní, pričom v meste Charkov neďaleko ruských hraníc prišlo o život najmenej 11 osôb. Počas ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala minulý štvrtok, už prišlo o život vyše 350 civilistov vrátane 14 detí a viac ako pol milióna ľudí už z krajiny utieklo, vyplýva z údajov zverejnených Kyjevom.
Ukrajinská aj ruská strana po skončení rokovaní potvrdili ochotu v nich pokračovať. Vo vyhlásení Kremľa, na ktoré sa odvoláva AFP, sa však uvádza, že podľa ruského prezidenta Vladimira Putina je dohoda možná "len ak sa bezpodmienečne zohľadnia legitímne bezpečnostné záujmy Ruska vrátane uznania ruskej suverenity nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie ukrajinského štátu a zabezpečenia jeho neutrálneho štatútu".
