BRATISLAVA - Súčasná situácia na Ukrajine eskaluje do ešte väčších rozmerov. Začiatkom tohto týždňa uznal ruský prezident Vladimír Putin nezávislosť dvoch separatistických republík Luhansk a Doneck na východe Ukrajiny. Ako sa bude situácia vyvíjať? Ovplyvní tento konflikt aj Slovensko? Aké je celé pozadie situácie na Ukrajine? Odpovede na tieto a aj ďalšie otázky sme sa dozvedeli v rozhovore s analytikom MEMO 98 Rasťom Kuželom.
Rozmiestnenie ruských vojsk pri ukrajinských hraniciach sledujeme už dlhšie. Vojna začala už v roku 2014, kedy Rusko nelegálnym spôsobom anektovalo Krym. V rôznej forme pokračovala eskalácia hlavne v roku 2015 vo východnej časti Ukrajiny....Vyhlásenie Vladimíra Putina, ktorý uznal nezávislosť dvoch separatistických republík (tzv. Luhanská ľudová republika a Donecká ľudová republika) je významný posun v celom tomto konflikte. Navyše nielenže ich uznal, ale ruské vojská už prichádzajú do týchto republík.
Analytik pokračoval s tým, že ruský prezident sa v pondelkovom prejave vyjadril, že neuznáva Ukrajinu ako nezávislý štát a obvinil boľševikov a Lenina, že ju vytvorili. Posiela preto vojská, ktoré majú oficiálny názov "mierotvorci" a presúvajú sa na územie Donbasu, ktoré je pod kontrolou separatistov. Hoci aj teraz boli tieto územia pod kontrolou separatistov, ale neboli uznané za nezávislé. Výrazne to mení situáciu, pretože Minské dohody rátali s tým, že tieto republiky budú mať väčšiu autonómiu, ale ako súčasť Ukrajiny. Teraz to vyzerá tak, že Ukrajina prišla podobne ako v roku 2014 o Krym, aj o tieto dve republiky.
Došlo k porušeniu Budapeštianskeho memoranda?
Podpísané bolo 5. decembra 1994 v Budapešti. Ukrajina sa vzdala svojho jadrového arzenálu a zvolila si princíp trvalej neutrality. Traja členovia OSN (USA, Rusko, Veľká Británia - neskôr Čína a Francúzsko) sa zaviazali ochraňovať jej národnú bezpečnosť a suverenitu.
Po rozpade Sovietskeho zväzu bola Ukrajina tretia na svete čo sa týka jadrových zbraní. Existovali obavy, že tieto jadrové zbrane sa dostanú do nesprávnych rúk. V rôznych krajinách bol totiž tento rozpad chaotický....V roku 2014 nastalo flagrantné porušenie tejto dohody zo strany Ruska. Putin poslal na Krym "zelených mužíkov". O pár mesiacov priznal, že to boli špeciálne jednotky ruskej armády a potom došlo k nelegálnemu referendu. Toto bolo prvé porušenie Budapeštianskeho memoranda. Druhé nastalo tento týždeň. Donbas je jasnou súčasťou Ukrajiny a vyhlásením nezávislosti separatistických republík došlo k jeho porušeniu.
Prečo sa cíti Rusko ohrozené?
NATO je obranný pakt a každá krajina si môže určiť vlastnú bezpečnosť. NATO nikoho nenúti, aby do aliancie vstupoval, skôr naopak. Keď sa teraz pozrieme na situáciu v Moldavsku, čo by takí Moldavci dali za to, keby mali momentálne takú ochranu, ako NATO poskytuje. Teda konkrétne v článku 5 - Jeden za všetkých, všetci za jedného. Aktuálne požiadavky, ktoré dala Moskva na stôl, sú neakceptovateľné. NATO by tým poprelo jeden zo základných pilierov svojej existencie.
Aliancia sa v 2004 rozšírila smerom na východ o krajiny strednej Európy aj Pobaltie a prezident Bush hneď následne akoby otvoril dvere ďalším krajinám, ktoré mali záujem o vstup. Tak ako v tom čase, tak ani teraz, nie je otázka priameho začlenenia Ukrajiny momentálne na stole. Na členstvo sa musia splniť určité predpoklady. Bývalý minister obrany USA Robert Gates sa vo svojej knihe vyjadril, že proces rozšírenia NATO v 2004 bol prirýchly. Bolo v poriadku, že ďalšie krajiny sa pridali do aliancie, ale proces sa mohol spomaliť, najmä pozvanie Ukrajiny a Gruzínska v roku 2008. Rusko mohlo z tohto pohľadu cítiť nejaké ohrozenie.
Dala by sa vojna v Južnom Osetsku prirovnať k situácii na Ukrajine?
Vojna medzi Ruskom a Gruzínskom o územia Južné Osetsko a Abcházsko, ktoré v roku 1991 vyhlásili jednostranne nezávislosť od Gruzínska. Rusi sa snažili o secesiu (odtrhnutie) týchto území, ktoré patrili inému štátu. Vyústilo to do konfliktu, ktorý Rusi vyhrali, pričom Gruzincom neprišiel nikto na pomoc. V súčasnej dobe sú tu vybudované ruské vojenské základne.
Rusko v podstate vytvára takéto zamrznuté konflikty vo viacerých krajinách. Ďalším príkladom je aj Náhorný Karabach, alebo Moldavsko. Rusi sa tu snažia zmeniť politické smerovanie ľudí alebo zahraničnú orientáciu. Situácia by sa dala porovnať. Dokonca sa priznám, že v roku 2008 som bol v Gruzínsku pracovne, v auguste už nie, keď došlo k tejto vojenskej operácii. Sledoval som podrobne celú situáciu a je porovnateľná s Ukrajinou asi v tom, že Rusi podobným spôsobom rozdávali pasy a naznačovali, že by mohli uznať nezávislosť týchto dvoch území. Prezident Saakašvili sa nechal vtedy vyprovokovať a to je veľký rozdiel oproti terajšej situácii na Ukrajine, pretože Ukrajinci sa zatiaľ nedali vyprovokovať. A navyše neboli k dispozícii podobné spravodajské informácie ako teraz na Ukrajine, teda bežný človek sa nemal ako detailnejšie dozvedieť čo Rusi chystajú v Gruzínsku. Zrazu sa len objavila informácia o vojenských operáciách v oblasti.
Ako si vysvetľujete chybu Bloombergu, ktorý mal pol dňa na stránke uverejnený titulok, že Rusko vtrhlo na Ukrajinu, a pritom sa článok nedal otvoriť, pretože neexistoval?
Bloomberg je veľká agentúra, ktorá má svoju históriu. Ľudia robia chyby a čo je podstatné, táto agentúra si svoju chybu priznala. Súhlasím s tým, že je to nešťastná chyba. Sú to tak citlivé veci, že každá môže vyvolávať ďalšiu paniku a psychologicky pôsobiť na ľudí. V angličtine sa takejto správe povie "miss-information", teda to nebola dezinformácia, ale neúmyselná chyba. Na druhej strane to, čo robia ruské štátne a separatistické médiá sa volá tzv. "false flag operation", teda operácia pod falošnou vlajkou. Napríklad vyhodia informáciu, že ukrajinský sabotér sa odpálil v Donecku na vlakovej stanici. Je k tomu len jeden zdroj, aj to od miestneho lídra separatistov, ale všetky tieto médiá to dajú von. Pridala sa aj naša TASR, ktorá to až po upozornení, že je to hoax, správu stiahla. Rusom však bežne stačí takýto neoverený zdroj, aby uverejnili celú správu. Je to dezinformácia, ktorá má jasný zámer.
Ako vnímate kroky bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý v krajine spustil vojenské cvičenie v spolupráci s Ruskom? Vojenské jednotky sa nachádzali v severnom pohraničí Ukrajiny, len sto kilometrov od hlavného mesta Kyjev...
Situácia Bieloruska je veľmi zaujímavá. Treba ju vnímať v kontexte zmanipulovaných volieb v roku 2020. Keby nebolo Ruska, Lukašenko by zrejme už nebol prezidentom. Od tej doby ide v úplnej línii Putina a tlačí rovnaký naratív, teda že Rusko a Bielorusko sú ohrozené vonkajším nepriateľom, ktorým je NATO a ukrajinská vláda je len bábková a ovláda ju Západ. Blízkosť ku Kyjevu od bieloruských hraníc, kde sa nachádzajú vojaci, predstavuje reálnu hrozbu. Pokiaľ sa Putin rozhodne pre inváziu, vojská môžu zaútočiť aj z tohto krídla.
Ako vnímate zmluvu medzi USA a Slovenskou republikou? Slovenskí politici sa pri jej schvaľovaní rozdelili na dva tábory...
Prezident Putin si môže počkať, ako sa bude situácia vyvíjať. Je veľmi dôležité, aby reakcia v rámci krajiny bola jednotná. Putin to už z histórie vie veľmi dobre využiť, keď sú krajiny nejednotné. V prípade eskalácie a totálnej vojny na Ukrajine sa nedá vylúčiť, že môžu byť aj nejaké incidenty medzi ruskými vojskami a NATO. Musíme si uvedomiť, že bezpečnostná architektúra Európy bude takouto inváziou úplne prepísaná. Slovensko sa dostáva do situácie, kedy na našej hranici hrozí, že bude prebiehať možno najväčší konflikt od Druhej svetovej vojny. Okrem toho tu bude aj migračná kríza. Nevieme to teraz odhadnúť, ale môže to eskalovať až do takéhoto stavu. Rusko síce stále opakuje, že nemá takýto záujem ale zároveň robí niečo iné. V takejto situácii je veľmi dôležité, že Slovensko je jasne ukotvené. Zmluva tu vyvolala hystériu, ale určuje len to, čo sme už dlhodobo nejakým spôsobom deklarovali. Jasná geopolitická pozícia Slovenska v NATO je presne to, čo nás môže ochrániť.
Mohla by kríza na Ukrajine eskalovať až do energetickej krízy, ktorá by postihla európsky kontinent?
Energeticky je Rusko veľmi previazané s Európou. Keď sa pozrieme na sankcie, tie sa budú hlavne orientovať na bankový sektor a na nové technológie. Každá prípadná sankcia na poli energetiky bude postihovať do značnej miery aj európske krajiny. Preto je veľmi dôležité, aby Európa robila všetko pre svoju energetickú sebestačnosť a nebola tak závislá na ruskom plyne. Aktuálna situácia možno aj urýchľuje takú tú váhavosť niektorých krajín, ktoré sú s Ruskom veľmi silno prepojené, napríklad Nemecko. I keď sa už Putin dohodol s Čínou, tak ruská ekonomika je do značnej miery ovplyvnená vývozom plynu a ropy do Európy. Nemyslím si, že v záujme Ruska je zavrieť kohútiky. V konečnom dôsledku by to malo vplyv na obidve strany.
