BRATISLAVA - Počuli ste už o tzv. "nocebo" efekte? Z psychického hľadiska je to čosi podobné, no opačné ako placebo efekt, ktorý nastáva po podaní lieku či vakcíny. V oboch prípadoch však ide o zistenia skutočnej reakcie a funkčnosti lieku na základe pokusov a testovacích skupín, výraz nocebo efekt so sebou navyše nesie práve svetlo dnešných dní pandémie a s tým súvisiaceho očkovania. Tento fenomén sa mohol totiž prihodiť po očkovaní proti koronavírusu aj vám a zrejme ste o tom ani nevedeli.
archívne video
Práve s popisovaním efektu nocebo píše portál The Guardian. Ten popísal analýzu vedcov z bostonskej nemocnice Beth Israel Deaconess Medical Center, ktorej výsledky boli zverejnené na sieti JAMA Network.
Alternatíva k placebo efektu
Portál popisuje závery výskumníkov, ktorí tvrdia, že viac ako dve tretiny bežných vedľajších účinkov, ktoré ľudia pociťujú po injekcii proti koronavírusu, možno pripísať práve spomínanej negatívnej verzii placebo efektu, a nie samotnej vakcíne, a teda "nocebo" efektu.
Americkí vedci skúmali údaje z 12 klinických štúdií očkovacích látok proti covidu. Tí zistili, že efekt "nocebo“ predstavoval asi 76 % všetkých bežných nežiaducich reakcií po prvej dávke a takmer 52 % po druhej dávke vakcíny proti ochoreniu Covid-19.
Efekt je pravdepodobne zodpovedný za viac "škody", ako samotná vakcína
Zo záverov vyplýva, že podstatná časť miernejších vedľajších účinkov, ako sú bolesti hlavy či krátkodobá únava a bolesť ramien nie je spôsobená zložkami vakcíny. Ide totiž o iné dôvody, o ktorých sa predpokladá, že vyvolávajú nocebo reakciu, vrátane úzkosti, očakávania a chybnému pripisovaniu ďalších ťažkostí tomu, že bol dotyčný očkovaný.
Ťažkosti po vpichu fyziologického roztoku
Závery popisujú stav pacientov po prvej injekcii a viac ako 35 % pacientov v skupinách s placebom zaznamenalo takzvané "systémové“ vedľajšie účinky, ako sú bolesť hlavy a únava, pričom 16 % hlásilo špecifické ochorenia vrátane bolesti ramena alebo začervenania alebo opuchu v mieste vpichu.
U tých, ktorí dostali zatiaľ len prvú injekciu vakcíny, bola totiž väčšia pravdepodobnosť výskytu vedľajších účinkov. Asi 46 % hlásilo systémové symptómy a dve tretiny pociťovali bolesť ramena alebo iné lokalizované symptómy v mieste vpichu.
Obrovský percentuálny rozdiel
Vedci sa tiež zamerali na vedľajšie účinky aj po druhom vpichnutí vakcíny. Tu prišli na to, že miera bolestí hlavy alebo iných systémových symptómov bola takmer dvakrát vyššia v skupine s očkovanými v porovnaní so skupinou s placebom. Ide o výrazne odchýlky, a to 61 % a 32 %. Rozdiel bol ešte väčší pri lokálnych ochoreniach a dosiahol 73 % medzi tými, ktorí mali vakcínu a 12 % v skupine s placebom.
Vedľajšie účinky si vsugerovali nocebo efektom až dve tretiny testovaných
Záverečné výsledky hovoria o tom, že asi dve tretiny bežných vedľajších účinkov hlásených v štúdiách vakcíny proti koronavírusu sú spôsobené týmto "nocebo" efektom. Ide najmä o bolesti hlavy a únavu, ktoré mnohé letáky o týchto vakcínach uvádzajú ako najčastejšie nežiaduce vedľajšie účinky po aplikácii.
Aj keď je sám Ted Kaptchuk autorom štúdie, sám skôr preferuje alternatívu, aby lekári pred pacientami nič netajili. "Väčšina výskumníkov hovorí, že by sa pacientom malo hovoriť menej informácií o vedľajších účinkoch, v záujme menšieho stresu. Nie je to najšťastnejšie riešenie. Úprimnosť je skôr tá správna voľba,“ myslí si Kaptchuk.
