MOSKVA - Viac ako 75 percent opýtaných Rusov nevylučuje, že napätie v blízkosti východných hraníc Ukrajiny by mohlo prerásť do vojny s Ruskom. Vyplýva to z výsledkov prieskumu rešpektovaného ruského Analytického centra Jurija Levadu, známeho ako Centrum Levada, ktorý bol venovaný vyostrovaniu konfliktu v Donbase. Informoval o tom v utorok spravodajský web Meduza.io.
Tri percentá opýtaných sa domnievajú, že k vojne nevyhnutne dôjde. Približne každý tretí respondent (36 percent) si je istý, že konflikt je dosť pravdepodobný. Podľa ďalších 38 percent je naopak vojenská konfrontácia nepravdepodobná a ďalších 15 percent opýtaných uviedlo, že takáto možnosť je úplne vylúčená. Presne polovica opýtaných považuje za iniciátorov vyhrotenia situácie na východe Ukrajiny Spojené štáty americké a krajiny NATO. Túto verziu vývoja udalostí podporilo 61 percent opýtaných nad 55 rokov, ale iba štvrtina (24 percent) respondentov vo veku 18-24 rokov.
Šestnásť percent opýtaných označilo za vinníka eskalácie Ukrajinu. Tento názor vyjadrili najmladší účastníci prieskumu - ľudia do 24 rokov. Ďalšie štyri percentá respondentov sa domnievajú, že iniciátorom eskalácie je Rusko a podľa troch percent sú za ňou dve medzinárodne neuznané proruské ľudové republiky vyhlásené v Donbase - Donecká a Luhanská. O hromadení ruských jednotiek na východnej hranici Ukrajiny sa hovorí už niekoľko týždňov. Podľa zdrojov západných médií by mohlo dôjsť k invázii na Ukrajinu začiatkom roku 2022.
O zhoršení situácie na rusko-ukrajinskej hranici sa v ostatnom čase diskutovalo na rokovaniach ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Joea Bidena, ako aj počas telefonátu Putina s britským premiérom Borisom Johnsonom. Spojené štáty americké a krajiny G7 varovali Rusko pred hrozivými následkami v prípade útoku na Ukrajinu.
Z prieskumu Všeruského centra na prieskum verejnej mienky (VCIOM) vyplýva, že väčšina Rusov (52 percent) zároveň považuje ukrajinský národ za bratský, ďalších 31 percent opýtaných označilo svoj postoj za neutrálny a len 11 percent deklarovalo, že Ukrajinci sú voči Rusom nepriateľskí.
Neplánujeme na nikoho zaútočiť, tvrdí ukrajinský minister obrany
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v utorok v súvislosti s obavami z ruskej invázie vyhlásil, že Kyjev "neplánuje na nikoho zaútočiť" a preskupovanie vojakov súvisí výlučne s potrebou obrany Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AP. "Neplánujeme na nikoho zaútočiť a nemáme v pláne inváziu na územie žiadnej krajiny," zdôraznil Reznikov na tlačovej konferencii v Štokholme, kde sa stretol so svojím švédskym rezortným partnerom Peterom Hultqvistom a šéfkou švédskej diplomacie Ann Lindeovou. "Naše obranné kapacity sú dôležité na ochranu našich ľudí, našej spoločnosti, našich životov," povedal.
Reznikov ďalej poznamenal, vojna na Ukrajine znamená vojnu v Európe. "Medzinárodné spoločenstvo jasne naznačilo, že Ukrajinu v prípade ruskej invázie nenechá osamote," uviedol. Ruský prezident Vladimir Putin zdôraznil, že úsilie Kyjeva stať sa členom Severoatlantickej aliancie (NATO) predstavuje pre Moskvu červenú čiaru. Takisto vyjadril znepokojenie z toho, že niektoré členské krajiny NATO ohlásili plány zriadiť na Ukrajine vojenské výcvikové strediská.
Reznikov oponoval, že právo Ukrajiny začleniť sa do akejkoľvek vojenskej aliancie vrátane NATO je súčasťou jej ústavy. "Staneme sa de facto členom NATO a implementujeme štandardy Aliancie," dodal s tým, že Ukrajina je odhodlaná zapracovať na potrebných reformách. V posledných týždňoch zhromaždilo Rusko neďaleko ukrajinských hraníc okolo 100.000 vojakov, čo vyvolalo obavy z možného vpádu do tejto postsovietskej krajiny.
Rusko tvrdenia z údajných plánov zaútočiť na Ukrajinu odmieta a obviňuje Kyjev z presunu vyše 120.000 vojakov smerom k Donbasu, kde proruskí separatisti vytvorili v roku 2014 dve medzinárodne neuznané republiky. Ruskí predstavitelia tvrdia, že Kyjev sa môže násilne pokúsiť o znovuzískanie oblastí kontrolovaných povstalcami. Ukrajinskí predstavitelia tieto obvinenia popierajú.
