ŽENEVA - Krajiny Západu vyslovili v stredu na pôde OSN "neochvejnú" podporu suverenite, územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. Na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve, ktoré bolo venované Ukrajine, vyjadrili diplomati z USA, EÚ, Británie a ďalších krajín znepokojenie nad náznakmi hroziacej agresie zo strany Ruska, uvádza agentúra AFP.
"Sme vážne znepokojení dôkazmi o tom, že Rusko spriada plány na ďalšiu agresiu voči Ukrajine," povedal na zasadnutí Patrick Elliot, zástupca USA v Rade OSN. "Neochvejne podporujeme suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny," dodal. Britský vyslanec pri OSN v Ženeve Simon Manley taktiež vyjadril znepokojenie nad destabilizačnou aktivitou Moskvy a jej hromadením vojakov pri ukrajinských hraniciach. Varoval pritom, že "aktivita Ruska predstavuje hrozbu pre ukrajinskú aj medzinárodnú bezpečnosť".
Ukrajina aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci prípravy na vojenskú inváziu do Ukrajiny nahromadila pri svojich hraniciach s touto krajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii, by mohlo dôjsť koncom januára 2022. Moskva obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o bežné presuny vojakov. Deklaruje tiež, že na svojom území má právo robiť si čo chce.
Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková varovala Radu pred "katastrofálnymi následkami na bezpečnostnú, humanitárnu a ľudskoprávnu situáciu", aké by pre Ukrajinu ale aj ostatné krajiny "ďaleko za jej hranicami" mala prípadná vojenská invázia. Takéto vyjadrenia zazneli po tom, ako zástupkyňa vysokej komisárky Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Nada Našífová na zasadnutí v Ženeve oboznámila účastníkov so situáciou ohľadne dodržiavania ľudských práv na Ukrajine.
Výzva pre Radu OSN
Našífová sa vo svojom prejave nedotkla hroziacej ruskej agresie, či hromadenia vojakov pri ukrajinských hraniciach, približuje AFP. Odsúdila však obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu a tiež práva na zhromažďovanie sa na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako aj vo východných oblastiach Ukrajiny, kde Kyjev bojuje s proruskými separatistami.
Zároveň však vyslovila obavy aj ohľadne dodržiavania ľudských práv na samotnej Ukrajine. V tejto súvislosti zmienila hrozby a násilnosti, ktorých terčom boli napríklad aj tamojší ľudskoprávni aktivisti, novinári, či obhajcovia práv žien alebo sexuálnych menšín.
Ruský zástupca v Rade OSN Yaroslave Eremin tieto vyjadrenia využil a kritizoval Kyjev za "udržiavanie atmosféry beztrestnosti", ktorá podľa neho slúži záujmom krajnej pravice. Radu OSN tiež vyzval, aby vo svojich správách o Ukrajine "prestala uvádzať záležitosti týkajúce sa ruských oblastí", čím podľa AFP myslel Krym.
Francúzsko varovalo Rusko pred vážnymi následkami, ak zaútočí na Ukrajinu
Francúzsko v stredu varovalo Rusko pred vážnymi odvetnými opatreniami zo strany Západu v prípade, že sa rozhodne napadnúť Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP. "Ak by došlo k ďalšiemu útoku na územnú celistvosť Ukrajiny, malo by to obrovské strategické dôsledky. Za to všetko by Rusko zaplatilo veľmi významnú cenu," povedal pred poslancami parlamentu v Paríži francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.
Kyjev aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že zhromaždila pri ukrajinských hraniciach desaťtisíce vojakov s úmyslom napadnúť Ukrajinu. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, prípadne invázii, by mohlo dôjsť koncom januára 2022. Moskva tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o bežné presuny vojakov. Deklaruje tiež, že na svojom území má právo robiť si, čo chce.
Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krymský polostrov nachádzajúci sa na severnom pobreží Čierneho mora. Tento krok medzinárodné spoločenstvo nikdy neuznalo. V ten istý rok promoskovskí separatisti ovládli časti dvoch východoukrajinských oblastí, Doneckej a Luhanskej, a vyhlásili tam samozvané odštiepenecké republiky.
Rusko odovzdalo návrh bezpečnostných záruk námestníčke ministra zahraničia USA
Rusko v stredu oznámilo, že Spojeným štátom odovzdalo svoj návrh právne záväzných bezpečnostných záruk ohľadne rozširovania NATO na východ. Informovala o tom agentúra AFP. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v tejto veci rokoval s námestníčkou amerického ministra zahraničných vecí pre európske a eurázijské záležitosti Karen Donfriedovou a odovzdal jej znenie ruských návrhov.
"Uskutočnila sa podrobná diskusia o bezpečnostných zárukách vo svetle pokračujúcich pokusov Spojených štátov a NATO zmeniť vojensko-politickú situáciu v Európe vo svoj prospech," píše sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. Donfriedová v neskoršom videu uviedla, že ruské návrhy odnesie do Washingtonu, ktorý sa o ne podelí aj so svojimi "spojencami a partnermi". Dodala, že počas rokovaní v Moskve poukázala na americké "obavy zo zhromažďovania ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach a potvrdila záväzok USA voči zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny".
Ruské ministerstvo zahraničných vecí po stredajších rokovaniach zverejnilo zoznam svojich požiadaviek voči USA a NATO. Okrem iného žiada oficiálne zrušenie rozhodnutia NATO z roku 2008, ktoré otvorilo možnosť budúceho vstupu do Aliancie pre Ukrajinu a Gruzínsko. Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov informoval novinárov, že o ruských požiadavkách bezpečnostných záruk hovoril v stredu šéf Kremľa prostredníctvom videohovoru aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý túto "iniciatívu plne podporuje".
