BRUSEL - Reakcia EÚ na krízu v Afganistane bola v utorok predmetom rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom. Situáciu zhodnotili aj slovenskí europoslanci z hlavných politických frakcií EP.
Poslanci diskutovali o reakcii EÚ na humanitárnu krízu v Afganistane, zdôraznili potrebu pomôcť ľuďom v núdzi a ochranu ohrozených osôb, najmä žien a detí. Rozprava sa nevyhla ani otázkam okolo podpory afganských utečencov či nadviazania kontaktov s Talibanom. Robert Hajšel (Smer-SD) uviedol, že vývoj v Afganistane dokazuje, že tak v EÚ, ako aj v NATO je potrebná úprimná diskusia o tom, prečo "zlyhávame v takých misiách, ako bola táto". Keď sa 20 rokov vojenského angažovania a investovania miliárd dolárov do Afganistanu zrútilo za niekoľko týždňov a viedlo k hladkému odovzdaniu moci do rúk Talibanu.
"Víťazom tohto ťaženia sú veľké zbrojárske firmy. Už dávno zdôrazňujem, ako veľmi potrebujeme v Únii budovať strategickú autonómiu a posilňovať svoju autonómiu aj vo vzťahoch s našim najväčším bezpečnostným spojencom, USA, a zároveň viesť dialóg v oblasti upevňovania regionálnej bezpečnosti aj s ďalšími partnermi. Najmä s Čínou a Ruskom," opísal situáciu. Dodal, že aj keď sa EÚ prieči uznať vládu Talibanu, ak myslí vážne vyjadrenia o dodržiavaní práv žien v tejto krajine a nechce dopustiť exodus státisícov ľudí, musí čo najrýchlejšie začať dialóg aj s týmto nedemokratickým režimom. Lebo ide o stabilizáciu regiónu a zabránenie novej migračnej vlne.
Vladimír Bilčík (SPOLU) skonštatoval, že Afganistan je poučením o tom, že Európania musia viac investovať do vlastnej obranyschopnosti a členské štáty EÚ sa musia z tohto vývoja poučiť a v oblasti obrany posunúť smerom k strategickej autonómii. "Aj preto podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO. Únia potrebuje vojenské spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom širšom susedstve, ktorého súčasťou je aj Afganistan," odkázal.
Eugen Jurzyca (SaS) uviedol, že málo spomínanou lekciou z Afganistanu je, že podpora demokracie, trhovej ekonomiky či ľudských práv na celom svete má svoje náklady, pričom zdroje sú obmedzené. "Nerezignujme na ňu. Ale pristupujme k nej rozumne, s vedomím, že v možnostiach demokratických štátov nie je ochrana každého diskriminovaného človeka na celom svete," dodal. Priznal, že to vyzerá nehumánne, ale nehumánny je opak, vyplytvanie zdrojov na pomoc, ktorá neprinesie výsledky. Podľa neho by EÚ mala tlačiť na to, aby boli na začiatku zahraničných misií verejnosti poskytnuté informácie o tom, aký je ich cieľ, aký výsledok sa dá očakávať a aké asi budú ich náklady.
Michal Šimečka (PS) upozornil, že v Afganistane stále hrozí nebezpečenstvo ľuďom, ktorí spolupracovali s európskymi vládami a ozbrojenými silami a doteraz sa ich ich nepodarilo evakuovať. "V tomto úsilí musíme pokračovať, kým Taliban skonsoliduje moc. Zároveň je zrejmé, že Afganky a Afganci sa po ozbrojenom konflikte a pandémii koronavírusu nezaobídu bez zvýšenia humanitárnej pomoci – potrebuje ju až 18 miliónov z nich, takmer polovica obyvateľstva," spresnil a dodal, že táto pomoc má predísť tomu, aby sa milióny ľudí v núdzi dali na útek.
Ivan Štefanec (KDH) odkázal, že situácia v Afganistane je zlyhaním posledných troch amerických administratív, a preto EÚ musí posilniť svoje bezpečnostné zložky a viac sa sústrediť na ochranu pred terorizmom. "Zároveň musíme pomocou tlaku na vládu v Kábule a na jej spojencov v Rusku, Číne či v Pakistane tlačiť, aby zachovala aspoň časť ľudských a občianskych práv, ktoré sa za posledných 20 rokov podarilo dosiahnuť," dodal.
EÚ nemá inú možnosť, ako komunikovať s Talibanom
Európska únia nemá inú možnosť, ako viesť dialóg s Talibanom, ktorý prebral moc v Afganistane, a Brusel sa pokúsi koordinovať s vládami členských krajín EÚ zriadenie diplomatickej misie v Kábule. Uviedol to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok popoludní pre tlačovú agentúru Reuters. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa v Štrasburgu zúčastnil na rozprave s poslancami Európskeho parlamentu (EP) venovanej súčasnej situácii v Afganistane.
"Afganská kríza sa ešte neskončila," uviedol Borrell v pléne EP a poslancom pripomenul, že ak má mať EÚ nejakú šancu ovplyvniť dianie v tejto krajine, neostáva jej nič iné, ako komunikovať s Talibanom. Ministri zahraničných vecí EÚ na svojom poslednom stretnutí stanovili podmienky pre obnovenie humanitárnej pomoci a diplomatických stykov s Talibanom; patrí k nim aj dodržiavanie ľudských práv, najmä práv žien.
"Hovoriť o ľudských právach je možno oxymoron, ale musíme sa ich na to pýtať," vysvetlil Borrell. Podľa jeho slov by sa euroblok mal pripraviť na to, že sa Afganci budú snažiť dostať do Európy, ak im Taliban umožní odchod za hranice. Borrell však zároveň dodal, že nečaká, že príliv afganských migrantov bude taký vysoký, ako bol v roku 2015 v dôsledku občianskej vojny v Sýrii. Borrell europoslancom oznámil, že Európska komisia má v úmysle získať v priebehu tohto a budúceho roka od členských štátov EÚ a zo spoločného európskeho rozpočtu finančné prostriedky vo výške 300 miliónov eur, aby pripravila pôdu na presídlenie okolo 30.000 Afgancov do Európy.
